BRATISLAVA. Aj o rok do Pekingu, podobne ako minule do Atén, pocestuje slovenská výprava zložená výlučne z individuálnych športovcov. Pritom na olympiáde v Sydney 2000 sme mali až tri kolektívy.
„Dva z nich však prehrali už doma,“ domnieva sa František Chmelár, predseda jubilujúceho Slovenského olympijského výboru. Má na mysli futbalistov (skončili trinásti) a basketbalistky (siedme).
To, čo ich štartu v Sydney predchádzalo, pokladá za najväčšie sklamanie za pol druha desaťročia existencie SOV: „Doteraz som presvedčený, že jedni aj druhí mohli bojovať o medaily. Neviem, kedy zasa budú mať takú šancu. To potrvá.“
V oboch prípadoch šlo o kombináciu jedného a toho istého: silnej hráčskej a slabošskej funkcionárskej generácie. „Oba zväzy vtedy ukázali slabosť, ktorá v nich do istej miery pretrváva dodnes,“ myslí si šéf SOV.
Futbalový kouč Dušan Radolský sa musel zaobísť bez štyroch hráčov z tímu, ktorý štvrtým miestom na majstrovstvách Európy do 21 rokov vybojoval postup na olympiádu.
Basketbalistkám chýbala okrem pár kľúčových hráčok aj trénerka Natália Hejková, ktorá odstúpila na protest proti pomerom vo zväze a jeho zásahom do realizačného tímu.
„Individuálny športovec potrebuje na svetový úspech 10 - 11 rokov, kolektív päť - šesť. Radolský aj Hejková také tímy budovali. To, čo sa dlhodobo stavalo, sa šmahom ruky pre názorové konflikty zničilo,“ aj po siedmich rokoch s hnevom konštatuje Chmelár. „V basketbale to možno nie je také očividné, ale vo futbale je olympijský turnaj najlepšia príležitosť, ako umiestniť na trh talenty. Kamerun rozpredal v Sydney celé svoje zlaté mužstvo. My stále snívame o MS a ME, ale možno práve olympiáda mohla na ne náš futbal naštartovať.“
Slovensko na olympiádach v samostatnej ére získalo v priemere jednu medailu za rok. Ani jednu však v kolektívnom športe. V Pekingu sa na tom nič nezmení.
Autor: mo
