Anglické futbalové hymny nevymierajú

Len tie najväčšie hity trvajú niekoľko generácií. Hymny niektorých anglických futbalových klubovpatria medzi ne.

BRATISLAVA. Rovnako ako hudba pomáha futbalu, aj futbal vie pomôcť hudbe. Nie raz sa stalo, že pesnička zabudnutého autora, ktorá by sa nikdy nestala populárnou, slávila úspech po jej adaptácii futbalovými fanúšikmi. A hoci tí sú v každej krajine iní, tradícia futbalových hymien sa najviac zachovala v kolíske tohto športu – Anglicku.

Celtic súperí s Liverpoolom

Práve pre klubovú hymnu pretrváva rivalita medzi anglickým FC Liverpool a škótskym Celticom. Angličania už roky považujú za svoju hymnu nesmrteľnú pesničku Richarda Rodgersa You'll Never Walk Alone (Nikdy nebudeš kráčať sám). Jej názov je na bráne štadióna, je jedným z oficiálnych symbolov klubu a vo svete asi nemá obdobu.

Liverpool si ju v šesťdesiatych rokoch minulého storočia adoptoval prvý. Pre úspech sa rozšírila do celého sveta. Okrem Celticu sa spieva aj na zápasoch Dortmundu, Rapidu Viedeň, Feyenoordu Rotterdam či v Japonsku. Rivalita medzi Liverpoolom a Celticom zašla tak ďaleko, že fanúšikovia tímov publikovali ich najlepšie verzie na internetovom videoportále YouTube, kde patria medzi najsledovanejšie. „Keď vidím, ako to spieva 60-tisíc ľudí v Glasgowe, naháňa mi to zimomriavky,“ s rešpektom vravel jeden z amerických poslucháčov.

Chelsea a ManU si v hymne spievajú o sebe

Kým liverpoolská hymna je radovou pesničkou adoptovanou klubom, fanúšikovia Chelsea a Manchestru United si spievajú priamo o sebe. Na Stamford Bridge sú fanúšikovia hrdí na popevok Blue Is The Colour (Modrá to je farba), ktorý je anglickou verziou aj u nás známej pesničky Zelená je tráva, futbal to je hra.

Old Traffordom sa zase najčastejšie nesú tri pesničky. United Road Take Me Home je verziou amerického countryhitu Johna Denvera. Glory Glory Man United či chytľavá Que Sera, Sera sú takisto obľúbené medzi fanúšikmi. Je otázne, či by svet o týchto piesňach vedel bez fanúšikov Manchesteru United. Minimálne Denverov hit by sa v Európe uchytil len ťažko.

Elitný West Ham a Millwall

O tom, že známe hymny nemusia mať len veľké kluby, svedčí aj príklad dvoch nezmieriteľných rivalov – West Hamu United a Millwallu. Priemerné londýnske kluby sa stali známe nielen pre brutalitu fanúšikov, ale najmä pre ich oddanosť, ktorá je zosobnená práve v klubových hymnách.

Kladivári (West Ham United) sú po svete známi vyfukovaním bubliniek v ich hymne I'm Forever Blowing Bubbles. Tá znie pred každým domácim zápasom na Boleyn Ground a takisto po jeho skončení. Podľa mnohých je práve ona tou naj hymnou a zároveň jedinou, ktorá môže konkurovať nesmrteľnej liverpoolskej.

Nikto nás nemá rád

Millwall sa preslávil tvrdým jadrom fans a nikdy sa nekončiacimi bojmi s fanúšikmi West Hamu. Práve počas nich vznikol pokrik No One Likes Us – We Don't Care (Nikto nás nemá rád – nám je to jedno).

Tento slogan sa udomácnil aj na slovenskej fanúšikovskej scéne a často je na vlajkách fanúšikov Slovana Bratislava.

Podobne ako iné kluby, aj Southampton našiel inšpiráciu v Amerike. Melódia gospelovej piesne When The Saints Go Marching In (Keď svätí pochodujú) je známa po celom svete, no najoriginálnejšia je v podaní fanúšikov tohto len druholigového klubu.

Netreba len hľadať

Hoci tie ozajstné hymny prežívajú desaťročia, veľké problémy s ňou má londýnsky Arsenal. Pred sezónou vytiahol ako tromf pesničku Elvisa Presleyho The Wonder of You. Je otázne, či sa však natrvalo medzi fanúšikmi ujme.

Počiatočné ohlasy sú priaznivé, ostatné kluby však majú v tejto kategórii náskok niekoľko desiatok rokov.

Opačný postup ako ostrovné kluby si zvolila anglická futbalová asociácia. Tá si pred európskym šampionátom 1996 na domácej pôde nechala zložiť veľmi chytľavú pesničku Three Lions (Tri levy).

Stala sa oficiálnou hymnou turnaja, fanúšikov si podmanila, no výsledkovo nepomohla – domáca reprezentácia vypadla po penaltách s Nemeckom. Ešte niekoľko rokov bola populárna, ale časom zostala na ňu len spomienka.

Správnu hymnu si totiž treba pripomínať každú ligovú sobotu a musí sa spájať s historickým úspechom. A na ten anglická reprezentácia – na rozdiel od jednotlivých klubov – už roky čaká.

Aj tak sme frajeri

Slovenský futbal sa vo sfére hymien iba hľadá.

Kluby predstihla reprezentácia, ešte za Galisa naspievala Hymnu SFZ, v ktorej sa spieva, že „sme v plnej sile,“ a chystáme sa na „nádherné chvíle.“ Spievajú hráči s osobnosťami na čele s Jánom Ďurovčíkom.

Najstabilnejšie hymny majú Spartak Trnava a Inter Bratislava. Trnavská Il Silenciio (Ticho) má korene v roku 1967, keď hral Spartak Stredoeurópsky pohár v Taliansku a tam hráčov chytila melódia hitu v podaní Nina Rossiho.

Terajšia jej zmodernizovaná verzia, ktorú spieva skupina DTNL má pridaný text o úprimnej vernosti fanúšika „My ťa Spartak nikdy neopustíme.“

Želanie, nie hymna

Inter si adaptoval hymnu basketbalistov. Slová zložil bývalý basketbalista Boris Filan, naspieval ju a hudbu skomponoval Pavol Hammel. Hymna má vyše dvadsať rokov. Pri premiére na trávniku sa predstavil osobne Hammel. Názov je: Inter, Inter, do toho! V texte sa spieva to, čo vyznieva už ironicky, lebo Inter je v II. lige. „Jedna vec je celkom jasná, sme nadržaní na víťazstvá... dajže, Bože, viacej sily, aby sme dnes zvíťazili...“ To už nie je hymna, ale zbožné želanie.

Oficiálnu hymnu má hokejový, ale nie futbalový Slovan, má však veľa chorálov. Najslávnejší je: „Belasí sú jak obloha, tí naši chlapci v Slovane, talent majú od Boha, bojovnosť majú v svojej povahe.“ Ďalší: „V Bratislave všetkým známe, že belasých radi máme, každá pani, každý pán, fanúškuje za Slovan.“

Mužstvo za mostom

V čase najväčšej slávy naspieval žilinský fanklub a skupina Cortina hymnu: „Dáme gól.“ V texte sa tiež ozýva prosba „bože, dáme gól,“ a oslava žilinského tímu.

Hymnu nemajú Nitra a Zlaté Moravce, len skandovačky. „Pome Nitra,“ a „ViOn je hviezda, ViOn je naša hviezda, ViOn je najlepší.“

Traja z majstrov oficiálnu hymnu nemajú. Podľa manažéra Petra Kašpara punc klubovej pesničky Artmedie Petržalka, ale nie hymny, má tá „o mužstve za mostom.“

Košice boli po Slovane prvým z ďalších majstrov. Teraz nemá MFK a. s. hymnu. V čase rezešovskej slávy a s titulmi bola oficiálnou hymnou hitovka Petra Nagya Aj tak sme stále frajeri.

Nech je náš futbal akýkoľvek, na Slovensku sme všetci frajeri. V časoch nedostatku oslavných piesní sa nagyovka stala oslavným chorálom aj pri prvenstve Ružomberka, Artmedie či Žiliny.

Ján Mikula