BRATISLAVA. Zástupca šéfredaktora denníka Pravda Juraj Porubský považuje za najjednoduchší spôsob, ako sa vyhnúť diskusiám o autorizácii, nesľubovať ju vôbec. „Pri živých vstupoch v televízii alebo v rádiu podobná možnosť nie je“. Ak respondent vie, že hovorí s novinárom, potom sú jeho vyjadrenia publikovateľné, hovorí. „Ak aj novinár sľúbi autorizáciu, finálna podoba je vždy zodpovednosťou autora článku a novín,“ hovorí Porubský.
Ani šéfredaktor týždenníka Trend Radoslav Baťo neberie rozhodnutie tlačovej rady ako niečo, čím by sa dalo v praxi riadiť. Kolegom odporúča nesľubovať autorizáciu a sústrediť sa na korektnosť prepisov. Trendu sa to osvedčilo pri publikovaní výrokov ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka o korupcii v obchode so zbraňami. Keď jeho úrad spochybnil prepis, redakcii stačilo zverejniť na webe audionahrávku.
Mediálny analytik Gabriel Šipoš je za to, aby sa autorizácia v rozhovoroch veľmi nepoužívala, obzvlášť nie s verejnými činiteľmi. „Prečo vôbec ponúkať šéfovi spravodajstva STV k rozhovoru o jeho práci autorizáciu? Prečo sa požiadavke na ňu podvoliť?“
Redaktor .týždňa Martin Hanus mal problémy s autorizáciou rozhovoru s eurokomisárom Günterom Verheugenom. Ten sa na interview rozčúlil už po štvrťhodine a pokračoval až po tom, čo si vymohol autorizáciu. Tá prišla hodinu pred uzávierkou a Hanus v nej nenašiel viac komisárových autentických výrokov. Redakcia Domina, kde vtedy pracoval, ich napriek tomu zverejnila. Neautorizované časti zvýraznila kurzívou. Tento postup Hanus hodnotí ako „rýchlu, a preto možno neštandardnú reakciu“. (kc)
