BRATISLAVA. Už vyše štvrť storočia je na onom svete, ale tí, ktorí ho zažili, vravia o ňom s úctou, ako keby tu stále bol. „To je tým, že vždy s nami krásne zaobchádzal,“ myslí si dnešná šéfka slovenskej atletiky Mária Mračnová.
Rudolf Holzer bol na jej poste prvý raz za druhej svetovej vojny a potom ešte dvakrát. Nebyť protivenstiev doby možno by slovenskú atletiku viedol až do chvíle, keď sa koncom šesťdesiatych rokov objavil mladý a zručný Kremničan Peter Berčík, prvý a posledný „cezpoľný“ predseda, neskôr aj jediný slovenský šéf čs. atletiky.
V minulých dňoch si atléti pripomenuli Holzerovu nedožitú storočnicu. „Obdivuhodne zvládol aj zložitosti doby. To chcelo charakter a v tom bol jednotka,“ zostručnil Berčík do jednej myšlienky najsilnejšiu stránku „Rudibáčiho“.
Voľakedy bol funkcionár všetko: organizátor, tréner, rozhodca, kronikár, ba aj dopisujúci novinár. Rodák z Veľkých Uheriec, z duše fanatik a od kosti spravodlivec, stál pri zrode mítingu, ktorý prerástol do slávnej „péteesky“, aj pri obnove nášho najstaršieho behu Devín – Bratislava. O atletike napísal kopu krásnych článkov. K nedožitej storočnici sa zrodila kniha o ňom. Jej autorom je ten, ktorému v testamente zveril svoj bohatý atletický archív: banskobystrický publicista Miroslav Hazucha. Má názov Láska atletika. Široký a všeobsažný ako Holzerova náruč a jeho vzťah k nej.
Autor: mo
