Už štrnásť dní sa vlády 190 krajín sveta nevedia dohodnúť, ako spoločne bojovať proti klimatickým zmenám. Rozhovory na indonézskom ostrove Bali sa včera pretiahli do noci. Politici však prejavovali mierny optimizmus a hovorili, že sa nakoniec určite podarí prekonať rozpory a nájsť kompromis.
Hrozilo fiasko
„Myslím, že klíma na konferencii o klíme je dobrá a nakoniec budeme úspešní,“ vtipkoval v piatok nemecký minister životného prostredia Sigmar Gabriel podľa Spiegel Online. Deň predtým pritom varoval, že situácia je veľmi vážna a ak Spojené štáty neustúpia, konferencia sa skončí fiaskom.
Rokovania sa dostali do slepej uličky pre presné podmienky, podľa ktorých odštartujú rokovania o zmluve, ktorá nahradí Kjótsky protokol. Európa žiada, aby sa najvyspelejšie štáty zaviazali znížiť emisie o 25 - 40 percent do roku 2020 z úrovne v roku 1990. Iba tak sa vyhnú najhorším dôsledkom otepľovania.
Proti je Amerika, ktorú v zákulisí podporuje Japonsko, Kanada i Rusko koalícia najväčších znečisťovateľov ovzdušia.
Tvrdohlavý Washington
„Sme rozčarovaní, že celý svet stále čaká na Spojené štáty,“ vyhlásil pre Reuters portugalský minister životného prostredia Humberto Rosa, ktorého krajina predsedá únii. Vzápätí varoval, že ak sa na Bali nedohodnú konkrétne záväzky, Európa odignoruje ďalšiu konferenciu, ktorú Američania z vlastnej iniciatívy organizujú v januári na Havaji.
Hroziacu krízu sa snažila odvrátiť Indonézia, ktorá navrhla dlhodobejší záväzok - skresať emisie do roku 2050 o polovicu z úrovne roku 2000.
Environmentálne organizácie medzitým obvinili Spojené štáty, že sa pokúšajú zničiť dohodu. „Správajú sa ako cestujúci v prvej triede lietadla, ktorí si myslia, že katastrofa v druhej triede sa ich netýka,“ povedal hovorca ochranárov Tony Juniper pre International Herald Tribune. Americká delegácia kritiku odmieta a tvrdí, že lepšie by boli dobrovoľné záväzky jednotlivých štátov.
Peking odmietol tlaky
Vážny spor sa objavil aj medzi bohatými a chudobnými štátmi. Rozvojové krajiny vrátane Číny a Indie ohlásili, že odmietnu „tlaky a dokonca hrozby“, aby sa zaviazali k škrtom emisií. Argumentujú tým, že oni nie sú zodpovedné za súčasné problémy s klímou.
Súčasťou taktiky Európy, ako ich presvedčiť, je nový režim obchodovania s emisiami, na ktorom by mohli ekonomiky zarobiť.
