Bol to už jeho tretí rozhovor pre médiá počas dňa. Ručičky na hodinách v kancelárii bežali ako šialené, lebo v úrade sa centrálne prestavoval čas na všetkých hodinách. Minister financií JÁN POČIATEK na ne pozrel a zahlásil, že náš čas na rozhovor už uplynul. Od podania rúk ubehlo asi 30 sekúnd. Pobavili sme sa.
Ako sa cítite ako súčasť diabolského plánu Roberta Fica?
„Diabolská otázka. Cítim sa úplne komfortne. Máme najlepší rozpočet. Čo by ma viac mohlo tešiť?“
Súčasťou diabolského plánu nebol len rozpočet, ale aj zmiernenie rastu cien potravín. Docieli sa zákonom o obchodných reťazcoch želateľný efekt?
„Bude si to vyžadovať ešte ďalšie opatrenia.“
Aké?
„Budeme musieť na tom popracovať, aby sme v budúcnosti mohli bojovať proti neadekvátnemu zvyšovaniu cien. Hlavne cez vyššiu konkurenciu, nie reguláciou.“
Máte dôkazy, že sa neadekvátne zvyšujú ceny?
„Dôkazy nie, ale vychádzame napríklad zo skúseností Slovincov, ktorí sa touto témou aktívne zaoberajú. Táto téma nie je uzavretá. Dôležité je udržať infláciu v rozumnom pásme. Globálny pohyb cien potravín ani ropy neovplyvníme. Ale proti zlyhávaniu trhu treba zakročiť. Uznávam však, že naše možnosti sú ohraničené.“
Parlament schválil zákon, ktorý umožňuje stavať na cudzích pozemkoch. Je to podľa vás v súlade s ústavou?
„Nie som ústavný právnik, aby som to relevantne posúdil. No visí nad tým otáznik, ktorý asi bude musieť zodpovedať Ústavný súd. Je tu veľmi tenká hranica medzi verejným záujmom a súkromným vlastníctvom, ktoré si ctím a nespochybňujem, že je jedným zo základných ústavných princípov. Na druhej strane potrebujeme viac diaľnic. Stále však treba vychádzať z toho, že štát sa môže s vlastníkmi dohodnúť. Netreba ani zakrývať, že niektorí vlastníci si pozemky nakúpili špekulatívne práve preto, aby vytrieskali z toho maximum.“
Boli ste proti tomu, aby sa formou verejno-súkromného partnerstva stavali diaľnice v takom veľkom rozsahu, ako to navrhoval minister Vážny.
„Máme dve možnosti, ako financovať výstavbu diaľnic - cez štátny rozpočet spolu s eurofondmi alebo cez verejno-súkromné partnerstvo, takzvané PPP. Pri určitých konštrukciách a cene nám vyšlo, že PPP je výhodnejšie ako klasické verejné obstarávanie.“
Chýba tu skúsenosť s takýmito projektmi.
„Súhlasím, ale je veľa skúseností zo zahraničia. Pozitívnych aj negatívnych. Kým nepodpíšeme zmluvu, nič sa nedeje. Nie je dôvod na paniku. Definitívne stanovisko k nej musí dať ministerstvo financií.“
Čo keď ho premiér zhodí zo stola, tak ako celú analýzu ministerstva financií k PPP?
„To ma fascinuje. Kto povedal, že ju zhodil zo stola? Čo to znamená?“
To nám musíte vysvetliť vy.
„Analýza prišla dodatočne. Bola len doplnkom, aby sme sa v problematike viac zorientovali. Nemohla povedať, aký bude výsledok trhového testu a výsledná cena. Vôbec nerozumiem termínu zhodil zo stola. Nerešpektoval niekto niečo? Podpísal niekto záväznú zmluvu?“
Predstavte si situáciu, že bude na stole konkrétna ponuka investorov. Vyjde z nej, že je pre štátny rozpočet nevýhodná. Ale budú blízko voľby a premiér povie, že napriek tomu do toho ideme. Ako zareagujete?
„Bol by som proti. Nemôžem povedať na niečo, že je to dobré, keby to nebolo. Mojím hlavným mandátom je strážiť verejné financie a ich udržateľnosť.“
Ako sa vyrovnávate so zmenami v druhom pilieri. Pred niekoľkými mesiacmi ste vystúpili so zásadným stanoviskom. Hovorili ste o garantovanom fonde. Všetko je inak.
„Nie. Povedal som, že sú dve možnosti. Buď nastanú zmeny v druhom pilieri, vznikne garantovaný fond a zaručí sa určitý výnos. Alebo nech je sporenie dobrovoľné. Jedna z možností, ktoré som ponúkol, sa prijala. Systém bude dobrovoľný. To mi stačí.“
Ako minister financií to považujete za rozumné?
„Proti druhému pilieru nič nemám. Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je potrebný. Filozoficky je to správne riešenie. Otázka je v nastavení systému. Očakávania predošlej vlády boli úplne iné. Vo výpočtoch do roku 2009 sa pomýlili o 75 miliárd korún. V druhom pilieri je oveľa viac ľudí, ako sa čakalo. Otvorením systému nedôjde k jeho deštrukcii. Ľudia, pre ktorých to význam má a vedia o všetkých rizikách, nech tam zostanú. Ja osobne nie som v druhom pilieri.“
Vy to ani nepotrebujete.
„Vy by ste boli radi, keby vás niekto nútil ísť do nejakého systému, kde nie sú záruky výnosu?“
Premiér hovorí, že dôchodkové spoločnosti sú ako nebankovky.
„Výroky politikov sa niekedy interpretujú inak, ako boli vyslovené. A preto, ako to myslel premiér, je otázka naňho, nie na mňa.“
Ale ak bude hovoriť stále o nebankovkách, tak potom tí, ktorí ho budú brať vážne, odtiaľ odídu.
„Pre mňa je dôležité, aby sa povedalo niekoľko zásadných faktov. Pravdivých, bez šumu, nie s drobnými písmenkami na plagátoch alebo v brožúrke, ktorú nikto nečítal.“
A kto to bude hovoriť?
„Najlepšie by bolo, keby DSS a vláda hovorili to isté.“
Podľa vás majú dôchodkové spoločnosti blízko k nebankovkám?
„Tejto téme sa médiá už venovali viac než dosť.“
Nemôžeme vedieť, čo si myslí minister financií?
„Nie sú to nebankové subjekty. Sú podstatne lepšie regulované, ale v každom prípade nikomu negarantujú výnos. Myslím si, že je dôležité na to upozorniť, aby si toho boli vedomí všetci, čo tam sú. Ide o penzie. Toto je trochu iné, ako bežné investovanie. Je dôležité umožniť ľuďom, ktorí boli možno trochu pomýlení zavádzajúcou kampaňou a vstúpili tam, hoci to pre nich nemá zmysel, aby odtiaľ vystúpili.“
Prečo ste zvýšili povinnú lehotu sporenia z 10 na 15 rokov. Zasiahli ste do práv ľudí, ktorí vstupovali do druhého piliera za určitých podmienok. Druhý pilier sa tak stane pre mnohých nevýhodným.
„Mate na mysli zmenu pravidiel počas hry?“
Áno. Bolo fér riešiť to takto?
„Fér voči komu? Voči tým, ktorí tam vstúpili? Veď si môžu vybrať, či zostanú, alebo nie.“
Prečo ste predĺžili sporenie na 15 rokov?
„Musíte sa to spýtať ministerky práce.“
Aby ste odtiaľ dostali ľudí von, nie?
„Nie.“
Veď ste chceli druhý pilier oslabiť. Tak ste hľadali spôsob, ako na to.
„Ja som na to nijaký spôsob nehľadal.“
Urobili ste to účelovo.
„Musíme riešiť aj výdavky, ktoré sú tu prioritné, to je celý kontext. Je fakt, že ten systém bol nastavený zle. Druhý pilier je príliš veľký. My nemeníme celú filozofiu systému, len ju modifikujeme.“
Je v rozpočte priestor na zníženie daní?
„Momentálne nie.“
A čo DPH na potraviny? Smer to mal vo volebnom programe. DPH už klesla na knihy, prečo nie aj na potraviny?
„Lebo možnosti rozpočtu sú obmedzené.“
Ste politicky silný minister?
„To musíte posúdiť sami. Zatiaľ som spokojný s tým, ako sa veci vyvíjajú. Nemám problém, že by moje ministerstvo nedosahovalo ciele, ktoré sme si určili.“
Vaše ukotvenie v Smere je aké?
„Čo tým myslíte? Či niekto počúva, čo si o veciach myslím?“
Presne.
„Myslím si, že áno. Smer je dostatočne flexibilný, aby bol schopný modifikovať určité veci a nemyslím si, že by sa napĺňal nejaký katastroficky scenár.“
Ten ste si však napísali do volebného programu.
„To ste povedali vy. Maľoval sa tu katastrofický scenár o tom, čo sa stane.“
Vychádzalo sa z toho, čo bolo v programe Smeru.
„Teraz ma to až tak nezaujíma. V súčasnosti ideme správnou cestou.“
O koho sa opierate v Smere?
„Beriem to ako tímovú hru. Nestojí a nepadá to iba na jednom človeku. Diskusie sú vedené v širšom fóre a až to prijíma zásadné rozhodnutia o tom, ako ďalej.“
Vy ste súčasťou nejakých fór v Smere?
„To je fór? Áno, som.“
Akých?
„To nie je až také dôležité.“
Ako sa pozeráte na to, keď predseda vlády častuje opozíciu slovami: vlastizradcovia alebo nech sú radi, že nesedia v kriminále. Je vám takýto slovník blízky?
„Politici na oboch brehoch často používajú veľmi šťavnaté výrazy. Mohol by som použiť príklady od opozície: lupiči, zlodeji a množstvo výrazov, ktoré sú niekedy až smiešne. Taký výraz boľševik. To je aké označenie?“
Hanlivé. Ale keď sa hodí...
„Hodí sa? Aj mňa sa niekto pýtal, či si pripadám ako boľševik. Neviem, čo to znamená, ale uráža ma to (smiech). Alebo posledný argument, ktorý smeroval na mňa bol: Ako môžete byť vy sociálny, keď máte hodinky za milión?“
To je dobrá otázka.
„A to s tým ako súvisí? Ako súvisia hodinky so sociálnym cítením?“
Hovorí to niečo o vašej povahe. Napríklad, či nie ste márnotratný.
„A keby som aj bol márnotratný, nemôžem byť sociálny?“
Nevieme.
„No vidíte. Ja v tom nijaké spojivo nevidím. Poznám množstvo ľudí, ktorí sú bohatí a majú sociálne cítenie.“
Dôležité je, čo to v ich prípade znamená.
„Snažia sa pomáhať slabším a riešiť ich ťažšiu situáciu. Sociálne cítenie nezávisí od toho, či ste bohatý, alebo nie. Pozrite sa na Billa Gatesa, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí na svete. Je aj márnotratný, lebo má Bugatti Veiron a neviem koľko Ferarri. Ale 90 percent majetku venoval charite. Je to sociálne či nie?“
Nekomentujeme.
„Ale načali ste tému, kto a aké argumenty používa. Myslím si, že v tomto je koalícia a opozícia vyslovene v pozícii jedna ku jednej.“
Premiér si v Bratislave výhodne kúpil pozemok s vinicou. Je cena 47 korún za štvorcový meter výhodná?
„Každý normálny človek si chce kúpiť veci lacno. Nie je umenie kupovať veci draho. Neskúmal som tú kauzu. Zdá sa mi, že je tam prekrútených množstvo faktov. Nech sa to však preskúma. Mne prekáža, že sa spojili dve veci, ktoré spolu nesúvisia. Teda reštitúcie a jeho vinica.“
To máte pravdu. Ale kúpil to výhodne.
„Podľa toho, čo hovoríte a ak je to pravda, tak asi áno. A kde je problém. Kúpil ju výhodne. Čo mám na to viac povedať?! Aj ja som kúpil svoje pozemky výhodne. Nemá zmysel kupovať nevýhodne. Keby mne niekto ponúkol pozemok za takú cenu, tiež by som si ho kúpil a určite aj vy.“
Lenže nám ho nikto takto lacno neponúka. V tom je ten rozdiel.
„Ale to už je asi o niečom inom, nie?“
Koľko ste vyhrali v Las Vegas?
„Už som to okomentoval.“
Koľko?
„Dvadsaťnásobok vkladu.“
Aký bol vklad?
„To vám nepoviem.“
Prečo?
„Je to moja súkromná vec.“
