Ak herec Peter Sklár cez víkend nenakrúca Mafstory, SOS alebo nehrá v divadle, trávi čas najradšej so synmi na lyžovačke. Alebo sa zašije do postele so svojimi obľúbenými knihami. U nás hercov je to iné ako u ľudí, ktorí chodia od pondelka do piatka do práce. Máme skrátka iný rytmus a niekedy sa stane, že si môžem urobiť víkend napríklad v stredu. Raz som stretol bývalých spolužiakov a oni zrazu, ako dobre, že zajtra je piatok. A ja na to, že čo má byť, je nejaký sviatok alebo čo?
Fungujem podľa debilníka v kalendári. To je moja základná orientácia, podľa ktorej viem, kedy je predstavenie či filmovanie. Keď mám voľno, snažím sa predovšetkým venovať synom, lebo pri tejto práci, žiaľ, nemám na nich toľko času, ako by som chcel. Buď sa s nimi snažím niekam vypadnúť, alebo si doma vychutnávame domácu pohodu.
Keďže sme všetci vášniví lyžiari, náš ideálny víkend vyzerá asi tak, že sa zoberieme, zbalíme lyže a vyrážame na Veľkú Raču. Za dve hodiny sme na kopci, čiže cesta nie je taká bolestivá. Občas zájdeme aj na Babu. Už teraz sa teším na to, že keď budem mať najbližšie voľno, skočíme do Rakúska na Semmering alebo Stuhleck. Radosť z lyžovačky je u nás taká obrovská, že nám nerobí problém vyraziť aj na pár hodín.
Lyžujem od detstva a do sedemnástich som lyžoval za Pozemné stavby. Bola tam úžasná partia a mám na to skvelé spomienky. Potom som trocha koketoval s akrobatickým lyžovaním a skončilo sa to tak, že mi operovali meniskus. Presne podľa hesla - športom k trvalej invalidite. Neskôr som sa vrhol na herectvo.
Čisto teoreticky si ideálnu lyžovačku predstavujem asi tak, že po celodennom lyžovaní by sme si išli zaplávať niekam do teplej vodičky, napríklad do Rajeckých Teplíc, potom by sme sa vrátili na chatu, zobral by som si nejakú dobrú knihu, čítal by som si, alebo by sme hrali s deťmi karty či šach. Toto sa mi zatiaľ podarilo iba párkrát a je to skôr môj vysnívaný ideál. Takto by sa mi to veľmi páčilo, ale už teraz mám na zimu taký pracovný program, že voľných víkendov nebude toľko, ako by som chcel.
Mám rád aj domáce víkendy, keď sme všetci doma a nemusím nikam ísť. Nie je to o tom, že by sme sa spolu desať hodím rozprávali. Každý si robí to svoje, oni sa hrajú na počítači, na klavíri. Dáme si spolu raňajky alebo obed a medzi nami sa motá naše milé malé šteniatko, zlatý retriever Aris. Už len to, že sme spolu, je príjemný pocit. Je to taká oáza domova, ktorú si rád vychutnávam.
Keď mám čas, rád varím. Nie sú to žiadne prudko kulinárske skvosty, žiadna francúzska haute cuisine, skôr také dobré slovenské výživné jedlá. Keďže sme viac na mäso, robím steaky, grilujem a robím dobré šaláty. Piecť neviem, sladké totiž nemusím.
Tým, že máme predstavenia do neskorej noci a väčšinou už ráno o ôsmej musím byť niekde v Bratislave, mám neustále spánkový deficit. Preto patrí spánok k mojim najobľúbenejším činnostiam. Najsladší spánok je od šiestej do ôsmej a pokiaľ sa dá, tak si naň počkám, ale keďže bývame na dedine, dosť často ma zobudí kohút. V tom prípade si pobyt v posteli rád predĺžim čítaním. Čítam skôr oddychovú chlapskú literatúru, špionážne romány a trilery, čiže žiadnu veľkú filozofiu. Niekedy mám rozčítaných aj niekoľko kníh naraz a mám viacero obľúbených titulov, ku ktorým sa rád vraciam, napríklad od Toma Clancyho, Henri Charriera a Mika Waltariho.
Veľmi rád zájdem do divadla aj ako divák. Je úžasné ísť do divadla ako divák. Doslova si to vychutnávam. Bohužiaľ, je to tak, že aj my máme veľa predstavení a keď večer žiadne nemám, ponáhľam sa za chlapcami domov. Mám v tomto obrovský deficit, čo ma dosť mrzí, lebo som veľmi zvedavý napríklad na Roba Rotha v Hamletovi .
(zš)
Foto - STV
