jedným z hrdinov avantgardy 20. storočia

Bol zo sveta klasiky, ale uznávali ho džezmeni ako Miles Davis a Charles Mingus. Jeho silný vplyv sa dá vystopovať aj medzi rockermi od Zappu cez Rogera Watersa až po Beatles, ktorí ho dali medzi celebrity na obal albumu Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band, veľa mu dlžia aj dnešní producenti elektronickej hudby.

Výraznú stopu zanechal aj na Slovensku - už v roku 1965 bol hosťom Seminárov novej hudby na zámku v Smoleniciach a súbor Hudba dneška naštudoval niekoľko jeho skladieb. Hudbu v génoch mal po matke, ktorá sa po troch ťažkých pôrodoch a smrti jedného dieťaťa nervovo zrútila a zomrela. Otec sa druhýkrát oženil, no vzťah Stockhausena juniora k novej matke nikdy nebol vrúcny a tak sa uzatváral do sveta tónov.

Komponovaniu sa odišiel učiť k žijúcim klasikom Messiaenovi a Milhaudovi do Paríža, po návrate dostal miesto v novom štúdiu nemeckého rozhlasu, kde sa zoznámil s elektronikou, študoval aj filozofiu, fonetiku a informatiku. A v roku 1953 sa zapojil do legendárnych kurzov v Darmstadte, kde sa schádzali všetci, ktorí túžili robiť hudbu inak, než sa učilo z učebníc.

Už v 50. rokoch napísal niekoľko kľúčových diel ako Kontra-punkte, Gruppen či Spevy mládencov. Priniesli odvážne kombinácie štúdiovej elektroniky s tradičnými nástrojmi a hlasmi, a úplne nové spôsoby štruktúrovania zvukov.

Ako jeden z mála autorov novodobej éry zanechal rozsiahle dielo a písal všetko - od klavírnych skladieb až po opery. Revolucionárom a provokatérom zostal do smrti. Krátko po jedenástom novembri 2001 vyhlásil, že teroristický útok bol "dokonalým umeleckým dielom". (her)