V zimných mesiacoch začíname už pociťovať nedostatok vitamínov. Zelenina, ktorú sme si uskladnili, ich má čím ďalej, tým menej, najmä vitamínu C. Jeho najväčším zdrojom je čerstvá zelenina. Niektorí záhradkári na to mysleli už na jeseň a v pridomovej záhrade nechali na hriadke ružičkový či kučeravý kel, pór, prípadne aj inú mrazuodolnú zeleninu.Tí, ktorí nemajú možnosť pestovať zeleninu v pridomovej záhradke, môžu si v zime čerstvú dávku vitamínov dopestovať v byte v debničkách a kvetináčoch, najlepšie za oknom, kde je dostatok svetla. Na tento účel sa používajú rastliny s vysokým obsahom vitamínov, ktoré majú krátke vegetačné obdobie. Patria k nim aj mladé lístky žeruchy a naklíčené pšeničné zrno.
Žeruchu siatu používali už starí Egypťania, Gréci i Rimania. V stredoveku bola účinným prostriedkom proti skorbutu. Väčšinou sa používa v surovom stave, je totiž bohatým zdrojom vitamínu C (úspešne môže konkurovať citrónu). Obsahuje tiež provitamín A, vitamíny B1 a K, viac ako dve desiatky minerálnych látok, medzi nimi soli železa a vápnika, ale aj látky s liečivými účinkami.
Pomáha pri potláčaní zápalového ochorenia obličiek a močového mechúra. Prečisťuje dýchacie cesty. Priaznivo pôsobí na tvorbu krvi, čím zlepšuje krvný obraz.
Žeruchu môžeme pestovať po celý rok. Darí sa jej v polotieni v ľahkej piesočnatej a dostatočne vlhkej pôde. V byte sa pestuje v rôznych substrátoch (v sterilizovanej záhradnej zemine, piesku, perlite, na filtračnom papieri alebo obväzovej vate), ktorými naplníme debničky, kvetináče, plytké misky alebo taniere. Na urovnaný povrch substrátu husto nasypeme semená (do suchých substrátov ich zľahka zatlačíme plochým predmetom) a navlhčíme. Najjednoduchšie je pestovať ju na tenkej vrstve obväzovej vaty.
Semeno na teplom a svetlom mieste rýchlo klíči, rastlinky o niekoľko dní narastú do výšky asi štyroch centimetrov. Keď mladé lístky nadobudnú sýtu zelenú farbu, môžeme ich odstrihnúť a konzumovať. Žerucha má pikantnú, jemne horkastú chuť.
Žeruchu zberáme jednorazovo, preto by sme ju pre plynulé zásobovanie domácnosti mali vysievať postupne asi v desaťdňových intervaloch.
Ani liečivé účinky pšeničných klíčkov nie sú zanedbateľné. Dodávajú nášmu telu najmä rôzne enzýmy, vitamíny a minerálne látky.
V domácich podmienkach naklíčujeme potravinársku pšenicu. Príprava je jednoduchá. Zrno preberieme a zbavíme úlomkov, poškodených kusov, nečistôt a semien burín. Potom ho dobre umyjeme pod tečúcou vodou, nasypeme v tenkej vrstve do misky a udržujeme stále vlhké. Po troch až štyroch dňoch, keď zrno zmäkne a klíčky dosiahnu dva až tri milimetre alebo dĺžku zŕn, naklíčenú pšenicu konzumujeme.
Vladimír Černák
Foto - archív
