ia v apríli až máji, druhýkrát v júni až júli a tretíkrát pred koncom vegetácie v auguste až septembri.
Prieskum vykonávajú najmä v oblastiach so zisteným výskytom spály jadrovín v predošlých rokoch a intenzívnych ovocných sadoch. Veľmi dôležitá je pravidelná kontrola všetkých množiteľských porastov, kde sa vzorkujú aj bezpríznakové rastliny.
Okrem toho sa sleduje aj okolie ovocných škôlok v okruhu do 1000 metrov a voľne rastúci hostitelia vrátane extenzívnych ovocných sadov, záhrad, záhradkárskych osád, okrasných parkov a prírody.
Prvý výskyt tohto ochorenia bol u nás zaznamenaný 19. júna 2003. Uvedený rok sa nakoniec skončil s hromadnými výskytmi v mnohých lokalitách. Pred vstupom Slovenska do Európskej únie patril náš štát medzi krajiny bez tejto bakteriálnej choroby. Po vstupe si SR zachovala pomerne výhodné ochranné opatrenia pre množiteľov hostiteľských rastlín spály jadrovín.
Po prehodnotení výsledkov monitoringu a podľa pravidiel európskej legislatívy musela vyňať z celého územia republiky obce, v ktorých sa spála jadrovín vyskytla dva roky za sebou. Táto zmena platí od 1. apríla 2006. Tento stav znázorňuje aj mapka, na ktorej obce vyznačené tmavou farbou nepatria do chránenej zóny.
Spála jadrovín sa u nás, našťastie, veľmi nerozširuje, i keď názor praxe je možno iný a podľa vizuálnych príznakov sa zdá, že práve tento rok bol katastrofálny. Avšak podľa oficiálnych štatistík to tak nie je. Keďže ide o veľmi podobné príznaky zameniteľné s baktériou Pseudomonas syringae pv. syringae, nie všetky prejavy, ktoré navyše neboli vzorkované a diagnostikované v laboratóriu, musia byť príznakmi spály jadrovín.
Výhodou je aj to, že množiteľské porasty a ani ich blízke okolie či okolité obce nemali doposiaľ pozitívne výskyty tohto ochorenia. Naďalej preto treba dodržiavať všetky dostupné a reálne opatrenia, aby sme si ako krajina udržali čo najdlhšie a čo najväčšiu časť územia bez výskytu spály.
Stanislav Barok
