"Ľudia v Japonsku zostávajú dlho v práci aj preto, lebo byty máme príliš malé a cítia sa v nich stiesnene, počuť všetko od susedov, tak radšej zostávajú v kancelárii, kde majú všetko potrebné a platí to firma. No a keď je biznismen, ktorý má ženu a deti, to je už úplne hrozné, lebo doma sa deti hrajú, kričia, žena mu hovorí, čo všetko musí spraviť, a on si nemôže oddýchnuť. V kancelárii sú ľudia v podstate šťastní, lebo sú izolovaní od každodenných problémov.
Problém je, že v Japonsku sa cestuje do práce dlho. Človek robí a hovorí si ešte chvíľku, ešte chvíľku, a zrazu je príliš neskoro ísť domov, tak si človek ide vypiť, vyspí sa v lacnej nocľahárni, kde sú len také zásuvky na prespatie, a ráno je hneď v robote. Skutočnosť je však taká, že v Japonsku sa pracuje tvrdo. Biznismeni majú tri alebo štyri týždne dovolenky. Keď taký človek ťažko pracuje, šéf mu na jednej strane hovorí, aby si oddýchol, lebo zodpovedá aj za to, aby jeho ľudia boli vo forme, na druhej strane na neho už neoficiálne tlačí, keď mu hovorí, ako mu bude chýbať a podobne. Chudák biznismen sa tak ocitne medzi dvoma mlynskými kameňmi a keď si ešte musí pred dovolenkou nadrobiť prácu na dva týždne, tak to už často nezvládne a dovolenku zruší a nabudúce si ju ani nevyberie, aby mal pokoj."
KanadaWorkoholizmus nie je to isté, čo extrémne pracovné nasadenie. O všeobecnom trende dobrovoľnej nadpráce v Severnej Amerike, ktorá však nemusí naznačovať masovú závislosť na práci, píše náš kolega, rodák z Kanady Tom Nicholson.
"V Severnej Amerike akoby existovali dva prístupy k práci. Pri prvom, ktorý sa týka učiteľov, knihovníkov, šoférov autobusov a všetkých, čo pracujú na časovo obmedzené smeny, je plat nižší, lebo požiadavky na čas sú menšie. Na druhej strane pre ľudí, ktorí chcú "uspieť", či už v obchode, práve alebo medicíne, neexistujú žiadne teoretické horné obmedzenia ohľadom pracovného času, no aj zárobok je vysoko nad celoštátnym priemerom. Tieto dva smery existujú už dlho, ale povedal by som, že ľudia sa všeobecne viac boja o pracovné miesta a sú neistí, takže zvyknú pracovať dlhšie bez toho, aby pýtali vyšší plat, len aby uspokojili šéfstvo. Toto je súčasť všeobecnej atmosféry strachu na Západe - napríklad teroristi môžu kedykoľvek zaútočiť - čo podkopáva samotný model rodiny, na ktorom sú tieto krajiny založené. Rodiny sú stále častejšie nútené vybrať si medzi blahobytom a jednotou."
Workoholika
charakterizuje:
l posadnutosť prácou, nadmerné pracovné zaťaženie,
l nutkavá potreba verejného uznania, čo ho núti neustále zvyšovať svoju pracovnú záťaž,
l perfekcionizmus (pedantnosť), narcizmus (zahľadenie sa do seba), podozrievavosť,
l neprístupnosť alebo odmietanie spätných väzieb (hlavne kritiky),
l skreslená predstava o hodnotách a zmysle života (dominuje u neho autorita, peniaze a moc),
l aj keď odpočíva - nemá dovolenku, nie je práceneschopný, nemá iné záujmy,
l popiera svoju závislosť aj napriek klesajúcej výkonnosti v práci a rôznym telesným a psychickým dôsledkom.
Ak ste ohrozený
workoholizmom,
urobte tieto zmeny:
l V prípade, že máte opäť nutkanie pracovať, nechajte si nejaký čas na rozmyslenie, či by pre vás nebolo lepšie robiť niečo iné.
l Znížte kvantitu práce a venujte sa hlavne jej kvalite.
l Ak potrebujete pomoc, požiadajte o ňu.
l Odmeňte sa za dobrú prácu.
l Začnite športovať a cvičte relaxáciu.
l Znížte príjem kofeínu, nikotínu, cukru.
l Ak jete, vychutnajte si to a nerobte nič iné.
l Snažte sa plne sústrediť len na jednu prácu a nerobte viac vecí naraz.
l Každú hodinu si urobte 5-minútovú prestávku.
Ak je workoholikom
váš partner,
urobte tieto kroky:
l Prestaňte sa venovať jeho závislosti.
l Začnite sa venovať sebe.
l Vyjadrujte svoj záujem o neho, keď nepracuje.
l Hovorte mu, ako sa cítite, keď porušuje svoje sľuby.
l Odmietajte na neho čakať s jedlom, sexom a podobne, pokiaľ nedodrží dohodnutý termín, povedzte mu, že je vám ľúto, že vám chýbal, aj to, že si neváži vašu prácu ani váš čas.
l V prípade, že ste zažili niečo pekné bez neho, rozprávajte mu o tom a zároveň mu povedzte, ako veľmi by ste si priali, aby bol tam s vami.
l Hovorte o zhoršovaní jeho stavu, len čo sa budete domnievať, že je už krízový, nekompromisne zasiahnite a dopravte ho na odborné vyšetrenie.
Jozef Benkovič,
primár, Odborný liečebný ústav
psychiatrický, Predná Hora
