BRATISLAVA. Do Rakúska, Česka, Poľska, či Maďarska budú môcť o týždeň ľudia zo Slovenska prejsť bez zastavenia cez hraničný priechod, ale už bez problémov aj cez les, po rieke či na rogale. Kdekoľvek, kde nebudú narušovať vlastnícke práva alebo ohrozovať životné prostredie.
Hranice, ktoré vznikali po prvej a druhej svetovej vojne a po rozdelení Československa, sa tak v praktickom živote stanú minulosťou.
Obyvatelia pohraničných obcí, ktorí museli neraz cestovať do susednej dediny aj desiatky kilometrov okľukou cez najbližší hraničný priechod, budú môcť využívať doteraz uzatvorené cesty.
Exkluzívny klub
Slovensko sa v noci z 20. na 21. decembra stane spolu s ďalšími ôsmimi nováčikmi únie členom exkluzívneho klubu 24 krajín Európy, takzvaného schengenského priestoru.
Obyvatelia sa v ňom môžu pohybovať bez obmedzenia. Pre pristupujúce krajiny ostane do konca marca ešte obmedzenie v leteckej doprave, ktorou sa bez kontrol začne cestovať až od polnoci 30. marca budúceho roku.
Aj keď policajti z hraníc zmiznú, do zahraničia naďalej treba cestovať s pasom, či občianskym preukazom. „Právo polície a ďalších vnútroštátnych orgánov preverovať totožnosť ľudí sa totiž nemení,“ upozorňuje Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva vnútra.
Ubytovatelia tiež musia oznamovať úradom, že u nich nocujú cudzinci. Únia tak chce zamedziť zneužívaniu voľného pohybu ľuďmi, ktorí sa pobytom v cudzine vyhýbajú záväzkom v domovskej krajine.
Dovozu a vývozu tovarov sa vstup Slovenska do Schengenu nedotkne. „Voľný pohyb tovaru v rámci Európskej únie funguje už od mája 2004, keď sme do únie vstúpili,“ vysvetľuje hovorkyňa colného riaditeľstva Martina Kereková-Demová.
Kontroly sa môžu obnoviť
Vo výnimočných prípadoch môže každý štát zo schengenského priestoru kontroly na hraniciach dočasne obnoviť.
„Takéto opatrenia sa môžu zaviesť len pri rizikách útokov medzinárodného terorizmu, etnických nepokojoch, ktoré hrozia prerásť do susedných štátov, alebo pri riziku nepokojov pri medzinárodných športových podujatiach veľkého rozsahu, ako to bolo pri futbalových majstrovstvách sveta v Nemecku,“ hovorí Hrebeňáková.
Dočasné kontroly majú vo výnimočných prípadoch pomôcť zadržať nebezpečných jednotlivcov ešte pred vstupom do krajiny.
Ukrajinskú hranicu postrážia prísnejšie
Odstránenie bariér na hraniciach s krajinami únie si vyžiada prísnejšiu kontrolu 98-kilometrovej slovensko-ukrajinskej hranice.
„Na východnej hranici sú posilnené hliadky, ktoré sú zamerané najmä na boj proti nelegálnej migrácii,“ hovorí Hrebeňáková.
Hranica sa od budúceho týždňa stane súčasťou vonkajšej schengenskej hranice.
Policajti o prácu neprídu
Obce majú možnosť získať od polície a colníkov aj opustené budovy na hraniciach. Štát plánuje využívať iba niektoré z nich. Ako prebytočné ministerstvo vnútra zatiaľ vyhodnotilo 23 pohraničných objektov, z nich už 14 bezodplatne previedlo na obce.
Policajti, ktorí slúžia na hraniciach, by o prácu prísť nemali. „Budú plniť úlohy v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce, boja proti nelegálnej migrácii a nelegálnej práci a hraničnej trestnej činnosti,“ povedala Hrebeňáková. Pôsobiť budú stále najmä v pohraničí.
Európska únia na vstup Slovenska do schengenského priestoru poskytla zhruba 1,8 miliardy korún, Slovensko prispelo vyše 300 miliónmi.
História Schengenu
Kontroly na hraniciach začali rušiť po protestoch kamionistov, že ich príliš zdržujú.
Schengenský priestor má meno podľa luxemburského mestečka Schengen neďaleko francúzskych hraníc, v ktorom v roku 1985 uzatvorili prvú a v roku 1990 druhú Schengenskú dohodu.
Nadväzovali na francúzsko-nemeckú dohodu z roku 1984, v ktorej sa obe krajiny dohodli na postupnom rušení kontrol na spoločnej hranici. Donútili ich k tomu štrajky vodičov diaľkovej dopravy, protestujúcich proti veľkým zdržaniam na hraničných priechodoch.
Prvá Schengenská dohoda ochotu štátov hraničné kontroly rušiť len deklarovala, druhá, ktorá vstúpila do platnosti až v roku 1995, ich zrušila aj v praxi.
Dohodu podpísali Francúzsko, Nemecko a štáty Beneluxu, do roku 1995 sa k nej pripojili Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Rakúsko. Od roku 1996 sa k Schengenu postupne pridávali Dánsko, Fínsko, Švédsko a aj dve krajiny mimo Európskej únie - Nórsko a Island.
Dnes tvorí schengenský priestor 15 krajín, od budúceho týždňa k nim pribudne aj deväť z dvanástich nováčikov únie, okrem Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska aj Estónsko, Litva, Lotyšsko, Slovinsko a Malta.
Z krajín Európskej únie mimo Schengenu ostanú len Veľká Británia a Írsko, ktoré sa však podieľajú napríklad na policajnej spolupráci, Rumunsko, Bulharsko a Cyprus s problémovou hranicou.
Okrem nich zvažujú pristúpenie k voľnému pohybu osôb aj ďalšie dve krajiny mimo únie, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko.
(mp)
Lietať bez kontrol sa bude od apríla
Na letiskách budú musieť cestujúcich prísne deliť.
Hoci ministerstvo vnútra tvrdí, že Slovensko už splnilo všetky podmienky, aby sa súčasťou schengenského priestoru mohli stať aj jeho vzdušné hranice, na lety bez pasových kontrol si treba počkať.
Kontroly na letiskách novopristupujúcich krajín sa skončia o polnoci 30. marca, keď celosvetovo vstupuje do platnosti takzvaný letný letový plán. Do krajín Schengenu sa bude dať zo Slovenska bez kontrol lietať z troch letísk – bratislavského, košického a popradského.
Letiská musia spĺňať prísne podmienky, najmä oddeľovať cestujúcich do krajín Schengenu a mimo neho. „V prvej skupine sa bude vykonávať iba námatková kontrola, v druhej budú kontrolovaní všetci,“ hovorí Vladimíra Hrebeňáková z ministerstva.
Bratislavské letisko je podľa hovorkyne Zory Kalouskovej pripravené. Vlani sprevádzkovalo nový terminál, ktorý bude slúžiť len ľuďom prilietavajúcim z krajín Schengenu. „Rozdelí sa aj odletová hala. Všetci cestujúci prejdú detekčnou kontrolou a za ňou budú musieť tí, čo letia mimo Schengenu, prejsť ešte pasovou kontrolou.“
Najväčšie zmeny nastali v príletovej hale B pre cestujúcich z krajín mimo Schengenu. „Museli sa vybudovať priestory pre hraničnú políciu, migračný úrad, vyhradiť priestory pre cestujúcich, ktorým bol odmietnutý vstup na Slovensko, aj pre neprispôsobivých pasažierov.“ Oddelia aj posádky a VIP cestujúcich od iných pasažierov.
Pomer cestujúcich do krajín Schengenu a inam je podľa Kalouskovej vyrovnaný, lebo Slováci často lietajú za prácou do Veľkej Británie a Írska, ktoré sú stále mimo Schengenu.
