"Prečo nemá Slovensko elitnú univerzitu? Lebo nám chýba ochota koncentrovať sily a prostriedky v štýle USA. Chuť spolupracovať. Prevláda akademický anarchizmus, snobstvo a mýtus osobnej výlučnosti. Chýba profesionalizmus na všetkých úrovniach, porovnateľný práve s elitnými univerzitami, reálny dôraz na postavenie univerzitného výskumu ako základu znalostnej spoločnosti. Univerzity nemajú víziu. A niet ani politickej vôle a odvahy diferencovať vysoké školy práve podľa výskumného výkonu a podľa toho ich aj financovať. Bojíme sa nahlas odpovedať na základnú otázku, lebo tušíme odpoveď, koľko skutočných a kvalitných univerzít v pravom slova zmysle Slovensko potrebuje. Sme málo pripravení zmysluplne absorbovať a užitočne použiť "európske" peniaze. Trpíme na podkritické množstvo všetkého, s výnimkou počtu vysokých škôl. Áno, trpíme aj na podfinancovanie, ale len peniaze nás nevytrhnú!"
FRANTIŠEK GAHÉR, rektor Univerzity Komenského, Bratislava:
"Nesúhlasím, že sa slovenské univerzity neobjavujú v top-rebríčkoch najlepších univerzít sveta. Rebríčkov je veľa a výsledky vždy zodpovedajú zvolenej metodike. V rebríčku webometrics sa Univerzita Komenského umiestnila spomedzi 13 700 univerzít sveta na 554. mieste, čo je najlepšie z vysokých škôl na Slovensku. A čo by pomohlo zlepšiť akosť slovenských univerzít? Primerané podmienky pre vedu, výskum a vzdelávania. Predovšetkým ide o personálne zabezpečenie a materiálnu vybavenosť. V porovnaní s Univerzitou Karlovou v Prahe máme dlhodobo menej ako polovicu prostriedkov na študenta. K tomu je ťažké ešte čosi dodať."
RUDOLF SIVÁK,
rektor Ekonomickej univerzity, Bratislava:
Otázka, prečo sa slovenské univerzity neobjavujú v rebríčkoch top univerzít, má širšie súvislosti. Rebríčky sú tvorené na základe určitých kritérií, napr. rebríček webometrics vychádza z toho, ako sa univerzita prezentuje na webe - vrátane elektronických publikácií. Iné rebríčky vychádzajú z dotazníkov, ale napr. k dotazníku o kvalite vysokých škôl vo vybraných 38 krajinách sa počet respondentov pohybuje od 17 - 16 na každú z nich, k všetkým ostatným krajinám celkove len 586. Tieto rebríčky odzrkadľujú tak kvalitu, ako aj zviditeľnenie príslušných univerzít, ale nemožno na základe nich všeobecne konštatovať, že slovenské univerzity nie sú kvalitné. Je však nevyhnutné zmeniť podmienky na rozvoj vysokých škôl, najmä finančné. Jednoznačná orientácia na kvalitu každej činnosti na univerzitách a mladšiu generáciu učiteľov a výskumných pracovníkov môže zabezpečiť aj zmenu postavenia slovenských univerzít v top rebríčkoch.
ANTON ČIŽMÁR, rektor Technickej univerzity v Košiciach:
"Začnem tak odľahčene. Prečo, ak chce niekto zlepšiť svoju životnú úroveň, nezostáva v školstve, ale ide do priemyslu? Prečo sú nedostatočne vybavené laboratóriá na slovenských vysokých školách? Prečo mladí ľudia nechcú študovať prírodné a technické smery? Prečo je priemerný plat profesora na Slovensku 10-krát menší ako vo vyspelejšom svete?
Všetky tieto otázky, resp. odpovede majú jedného spoločného menovateľa. Vývoj spoločnosti na Slovensku má deficit najmenej 40 - 50 rokov voči vyspelému svetu. Ten čas sa nedá len tak ľahko dobehnúť, lebo svet napreduje tiež. Kvalita v každom odvetví súvisí s materiálnou podporou, financiami a súťaživosťou. Na vysokých školách musí byť "bitka o fleky" profesorov, docentov, doktorandov, asistentov. Kedy budú tieto miesta atraktívne? Skúsme uhádnuť... Slovenské vysoké školstvo potrebuje podľa môjho názoru okamžitú jednorazovú injekciu zvýšenia rozpočtu približne o 20 mld. Sk. Súčasný rozpočet je 12 mld. Sk. Postupné zvyšovanie rozpočtu nerieši nič. To je ako keby som chcel okamžite jazdiť formulu 1, ale najprv mám financie iba na kolesá, potom na volant, neskôr na technikov a pod. F 1 v takomto prípade začnem jazdiť najskôr o desať rokov. Kde bude za ten čas svet?"
BEÁTA KOSOVÁ, rektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici:
"Medzi top univerzitami je málo mladých univerzít. Tam, kde sa podarilo presadiť novozaloženej univerzite: napríklad Pohang University of Science and Technologies (POSTECH) alebo Korean Institute of Advanced Technologies (KAIST) v Kórei, išlo o mimoriadne sústredenie finančných zdrojov štátu a privátneho sektora spolu s absolútnou podporou spoločnosti - nielen akademických špičiek, aj za cenu dočasného škrtenia financií, napríklad na sociálnu podporu a poľnohospodárstvo. Na Slovensku chýba skutočná celospoločenská podpora - vzdelanie a veda nie sú, ani nikdy neboli skutočnou prioritou. Napriek deklaráciám politikov, reálna politika sa realizuje prostredníctvom štátneho rozpočtu. Percentuálne vyjadrenie časti HDP použitého na sanovanie potrieb vysokých škôl a výskumu nás dlhodobo zaraďuje na posledné miesta medzi krajinami OECD. Klesajúca kvalita našich vysokých škôl a vlastne celého vzdelávacieho systému je len prirodzeným dôsledkom tohto stavu." Jarmila Horáková
