Docent Karol Jelemenský (na snímke), ktorý pôsobí na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, pôsobí súčasne ako mimoriadny profesor na Technickej univerzite vo Viedni. Ako vidí rozdiel medzi domovskou univerzitou a rakúskou?
"Je večer čosi po ôsmej hodine a na Technickej univerzite vo Viedni sa pracuje. Vedľa v laboratóriách robia merania, svieti sa vo viacerých kanceláriách, sú tu študenti. Evidentne je tu záujem o získanie vedomostí. Vidieť to aj na prednáškach a seminároch. Prejavuje sa to v aktivite, v kladení otázok a samozrejme účasťou na prednáškach, ktoré sú nepovinné tak ako u nás," hovorí docent Jelemenský. "Je to určitá 'atmosféra', ktorá pôsobí na tých, ktorí v nej fungujú".
Zásadný rozdiel medzi bratislavskou a viedenskou technikou je však v jej technickom vybavení. A práve úroveň technického vybavenia je pre študenta motiváciou k štúdiu. V tejto súvislosti si docent Jelemenský, ktorý pôsobil na Strojníckej fakulte STU tri volebné obdobia vo funkcii dekana, spomína na návštevu vysokopostaveného predstaviteľa výrobcu zahraničnej automobilky. Ten žasol nad muzeálnym vybavením výučby a pýtal sa, ako je možné s ním pripravovať absolventov pre špičkové technológie.
O otvorenosti zahraničných univerzít sa docent Jelemenský presvedčil pri dlhodobom pobyte na švajčiarskej univerzite Eidgenössische Technische Hochschule v Zürichu. O zamestnanie na tamojšej škole bol enormný záujem. Pri konkurze sa uchádzalo o vyššiu pedagogickú pozíciu desať, dvadsať a viac ľudí. Univerzita dokázala vytvoriť také podmienky, že každoročne získavala špičkových svetových odborníkov. Približne štyridsať percent profesorov bolo zahraničných. S jej fakultami je zviazaných vyše dvadsať nositeľov Nobelových cien.
"U nás na systém práce negatívne vplýva nedokonalá infraštruktúra univerzít. Podpora univerzít od spoločnosti ako takej je u nás nedostatočná. Prax nevyvíja dostatočnú aktivitu na zmenu. Dostatočne nehodnotí absolventov podľa kvality vzdelania a tým nevyvíja dostatočný tlak na nich". (or)
