Vraždenie vysokopostavených libanonských činiteľov prvýkrát zasiahlo aj doteraz
neutrálnu armádu. Pri bombovom útoku v Bejrúte zahynul generál Francois Hadždž a najmenej štyria jeho osobní strážcovia. Hadždža, ktorý bol maronitským kresťanom, médiá označovali za najpravdepodobnejšieho kandidáta na funkciu šéfa libanonskej armády.
Jej súčasný šéf generál Michel Sulejman by sa v prípade prekonania sporov medzi opozíciou a koalíciou mal stať novým prezidentom krajiny. Politicky nevyhranený Hadždž sa preslávil v lete, keď potlačil povstanie al-Káidou inšpirovanej islamistickej organizácie Fatah al-Islam. Tá vzišla z palestínskych utečeneckých táborov.
Množstvo nepriateľov
Za útokom by podľa niektorých názorov mohla stáť práve Fatah alIslam. Protisýrski politici však už tradične naznačovali, že za vraždou je „sýrsko-iránska os“.
„Útokom na armádu Sýria zaútočila na jedinú inštitúciu
v Libanone, ktorá je schopná vyvážiť Hizballáh a iných militantov v tejto krajine,“ povedal agentúre AP minister telekomunikácií Marwan Hamádí.
Hnutie Hizballáh, ktoré označujú za vykonávateľa sýrskych záujmov v krajine, ale rovnako ako ostatné politické strany v Libanone atentát na Hadždža odsúdilo s tým, že jeho smrť je pre Libanon „národnou stratou“. Hizballáh má s armádou tradične dobré vzťahy, pretože vojaci sa stránia zasahovať v ním ovládaných oblastiach.
Kríza sa stupňuje
Kondolencie okrem iných krajín poslala aj Sýria. Tá je v podozrení prakticky pri každom atentáte.
Damask zase pravidelne z politicky motivovaných vrážd obviňuje Izrael.
Hadždžova vražda prišla v čase, keď libanonská politická kríza dosahuje svoj ďalší vrchol. Krajina je od 23. novembra bez prezidenta a voľby novej hlavy štátu odložili už osemkrát.
Najprv sa opozícia a koalícia nevedeli dohodnúť na vhodnom kandidátovi, potom zase
na ústavných zmenách, ktoré majú voľbe predchádzať. Podľa libanonského rozdelenia štátnych postov má byť prezidentom maronitský kresťan, ktorý nebol najmenej dva roky vo vysokej funkcii.
Generál Michel Sulejman spĺňa len prvú podmienku a pre druhú libanonský parlament musí dvojtretinovou väčšinou odhlasovať zmenu v ústave.
Nové kolo voľby prezidenta je naplánované na budúci pondelok. Viacerí pozorovatelia aj zdroje blízke politickým stranám agentúre AFP povedali, že hrozí, že sa uskutoční až v marci po parlamentných prázdninách.
Práve teraz je Libanon na križovatke. Snaží sa obhájiť demokratickú vládu a vybrať nového prezidenta.
Gordon Johndroe, hovorca Národnej rady bezpečnosti USA
