Švajčiarska právnička Carla del Ponteová si pri nástupe do Haagu dala na stenu vo svojej pracovni plagáty troch mužov – Slobodana Miloševiča, Ratka Mladiča a Radovana Karadžiča. Mali byť hlavnými cieľmi jej „balkánskej krížovej výpravy“.
Po ôsmich rokoch sa šesťdesiatročná nekompromisná prokurátorka s Haagom lúči, no z „veľkej trojky“ si môže škrtnúť len bývalého srbského prezidenta. Aj to nie úplne podľa jej predstáv. Miloševiča nikdy neodsúdili, zomrel vo väzení na infarkt.
Mladič s Karadžičom, dvaja bývalí vodcovia bosnianskych Srbov, si naďalej užívajú slobodu. Napriek hrozbám del Ponteovej a mnohým ultimátam Európskej únie voči srbským úradom.
Novodobé gestapo
Napriek tomu, že hlavných architektov srebrenickej genocídy sivovlasá prokurátorka nedotiahla do holandského väzenia, pre mnohých balkánskych vojnových zločincov je nočnou morou. Do Haagu za jej vlády okrem iných pribudol chorvátsky generál a hlavný strojca vyhnania dvestotisíc Srbov zo Slavónie Ante Gotovina či priamo z premiérskeho kresla kosovskoalbánsky povstalecký líder Ramush Haradinaj. Obaja na súd zatiaľ čakajú.
Za jej najväčšiu trofej sa považuje Slobodan Miloševič, ktorého Belehrad vydal v roku 2001. Bývalý srbský a juhoslovanský prezident sa stal prvou hlavou štátu, ktorú súdil medzinárodný súd.
Jeho minuloročná smrť však bola veľkou prehrou pre prokurátorku. „Bola som veľmi nahnevaná,“ povedala pre magazín Time. Miloševičov prípad mal podľa nej pred svetom odhaliť, čo sa vlastne stalo.
Del Ponteová si od neho vyslúžila aj novú prezývku, keď ju nazval „novodobým gestapom“. Prokurátorka si ju mohla pridať do bohatej zbierky z predchádzajúceho obdobia. Švajčiarski bankári jej napríklad hovorili neriadená strela, keď bojovala proti tomu, aby bankovým tajomstvom chránili účty kriminálnikov. Cosa Nostra ju v období, keď išla po talianskej mafii, nazvala rovno šľapkou.
Kritika zo všetkých strán
Nezmieriteľná del Ponteová mala ako šéfka tribunálu mnoho odporcov. Najviac nenávisti sa jej dostalo v balkánskych krajinách, ktoré majú stále problém priznať si vojnové zločiny z nedávnej minulosti.
„Srbi boli proti del Ponteovej od začiatku. Je to aj preto, že najviac obžalovaných v Haagu má srbská strana,“ povedala SME šéfka Helsinského výboru v Srbsku Sonja Biserková.
Srbi často súdu vyčítali, že prokurátorka naháňa iba srbských zločincov. Holandský expert tribunálu Heikelien Verijt Stuart to vidí inak. „Dávala dôraz na podozrivých zo všetkých krajín,“ povedal pre domáce rádio Netherlands.
Západ sa síce riadil jej odporúčaniami, nie vždy však cítila plnú podporu. Priznala to v rozhovore pre nemecký magazín Spiegel. Nepáčilo sa jej tiež, že Európska únia chce pre Kosovo so Srbskom obchodovať.
Oddych v Argentíne
Po ôsmich rokoch, počas ktorých bola terčom rôznych útokov, sa Carla del Ponteová rozhodla nechať zločincov na pokoji. Chce si vyskúšať niečo pohodlnejšie a decentnejšie. Mieri do Argentíny ako švajčiarska veľvyslankyňa. Na jej miesto v Haagu si sadne belgický prokurátor Serge Brammetz, ktorý viedol medzinárodné vyšetrovanie vraždy libanonského expremiéra Rafíka Harírího.
Súd pre bývalú Juhosláviu by mal skončiť budúci rok. Carla del Ponteová sa už však vyjadrila, že by mal pracovať, kým nechytia a neodsúdia Mladiča s Karadžičom. To však už bez švajčiarskej prokurátorky.
Kariéra Carly del Ponteovej
Ako švajčiarska generálna prokurátorka odhalila pranie špinavých peňazí sicílskej mafie vo švajčiarskych bankách
Podarilo sa jej prežiť pokus o atentát a ako jediná verejná osoba vo Švajčiarsku mala pri sebe 24 hodinovú ochranku
Nariadila zmraziť konto pakistanskej premiérke Bénazír Bhuttovej
Obžalovala ruského prezidenta Borisa Jeľcina zo spolupráce so zločineckými organizáciami
V rokoch 1999 – 2003 bola tiež žalobkyňou Medzinárodného súdneho tribunálu pre Rwandu
