
Takto dnes vyzerá vstup do podzemia hodrušskej bane, v ktorej sa od začiatku 90. rokov vyťažili tri tony zlata. FOTO PRE SME – JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA – Dávno preč sú časy, keď sa meď z územia Slovenska vyvážala až do Nového sveta – do Ameriky – a naše zlatonosné bane patrili k najvýnosnejším v Európe. Dnes sa ťaží ruda už len v jednej bani a poslednú zlatú baňu zavrú v júni.
„Útlm rudného baníctva zaznamenávame od roku 1990. Dnes ťažíme už len na ložisku sideritu v Nižnej Slanej a ložisku zlata v Hodruši. Baňu v Hodruši sa však investor, Slovenská banská spoločnosť, rozhodol k 30. júnu 2001 uzavrieť,“ povedal generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia Jozef Franzen.
Ceny zlata na svetových trhoch veľmi kolíšu, v mnohom závisia od situácie v krajinách, ktoré sú najväčšími producentmi zlata – Južná Afrika či Rusko. Na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa v Hodruši začal geologický prieskum zlatého náleziska, bola cena za trójsku uncu zlata 383 dolárov. V roku 1992 sa začala ťažba, do roku 2000 z náleziska vyťažili viac ako tri tony zlata.
V priebehu deväťdesiatych rokov však svetové ceny zlata postupne klesali. „Je to aj dôsledok zlej ekonomickej situácie Ruska, ktoré je nútené predávať vo veľkom množstve svoje zlaté zásoby – na svetových trhoch je ho preto dnes dostatok. Tento fakt tlačí cenu nadol,“ hovorí Franzen. Dnes stojí trójska unca už len 260 dolárov. Ťažba v Hodruši sa už neopláca.
Podľa geológov aj v takejto situácii však má význam pokračovať v geologickom prieskume a hľadaní ďalších nálezísk. „Cena zlata sa pohybuje v sínusoidách, po čase začne opäť stúpať. V takej chvíli ten, kto je schopný rýchlo zareagovať a začať hneď ťažiť, je na svetových trhoch vo výhode a môže zarobiť,“ myslí si Franzen.
Šanca nájsť ďalšie náleziská, podobné tomu v Hodruši, je podľa geológov napríklad v neovulkanitových horninách Veporských vrchov či Gemerskej pahorkatiny. (mar)