„Vybavila som jej pobyt v psychiatrickej liečebni, zatiaľ sme vymenili na jej byte zámok, no Ľubo za ňou išiel a priviedol ju späť. Neraz pribehla ku mne v noci, aby som zavolala políciu, že je Ľubo opitý, že ju bije. Ale na druhý deň všetko odvolala.“ K sestre prišla aj dva dni pred osudnou nocou. V ten deň Helena dostala podporu, a tak bolo v byte veselo. „Prehovorila som ju, že pôjdeme na políciu cez deň,“ povedala Dana. S príchodom rána akoby sa opäť vyjasnilo.
O dva dni neskôr dostal podporu Ľubo. „Videl som ich okolo obeda,“ vypovedal Ľubov brat Maroš. „Obaja boli opití. Večer som počul, že sa hádajú, ale neskúšal som ísť k nim, vedel som, že by mi neotvorili dvere.“ V ten večer chytil Ľubo Helenu za krk a začal ju škrtiť, potom ju udrel viackrát päsťou. „Chcela som mu v bitke zabrániť,“ tvrdila Ľubova matka. Zaútočil aj na ňu. Po ďalšej bitke nastalo ticho. Bola asi pol hodina pred polnocou. „Vrátila som sa do obývačky. Helena ležala na posteli a z úst jej vytekala krv. Chcela som zavolať záchranku, ale syn mi v tom zabránil. Vraj ona len filmuje.“ Ráno chytila Helenu za ruku. Zdala sa jej studená. So synom odišla do mesta, kde sa stretla s druhým synom, Marošom. „Povedala som mu, že Ľubo asi zabil Helenu.“ Maroš zavolal políciu. Stretli sa pred domom. Ľubo sa pokúsil o útek, no policajti boli rýchlejší. Po otvorení bytu našli Helenu mŕtvu.
Zomrela medzi štvrtou a piatou hodinou ráno. Škrtenie príčinou smrti nebolo, tú vyvolali až údery do hlavy s krvácaním do mozgu. Ľubo sa o skutku odmietol vyjadriť. Podľa psychiatra išlo o cielenú, vedomú činnosť v ťažkom opojení. U Ľuba zistili asociálnu psychopatickú osobnosť so zdevastovanými vyššími citmi, ktorá dokáže zabiť bez výčitiek svedomia.
Ľubo nesúhlasil so zložením senátu, ktorý je vraj voči nemu zaujatý, keďže jeho predseda ho súdil už pred pätnástimi rokmi. So sťažnosťou nepochodil. Na lavici obžalovaných sedel predtým deväťkrát a za vlaňajšiu krádež mu práve plynula ročná podmienka. Preto ho odsúdili na deväť a pol roka nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.
JOZEF SLIACKY
