BRATISLAVA. Vláda chce riešiť deficit dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne otvorením druhého piliera. Predpokladá, že časť sporiteľov z neho vystúpi a ich dôchodkové odvody zostanú v plnej výške v Sociálnej poisťovni. Bude mať teda na niekoľko rokov zvýšené zdroje na výplatu penzií pre terajších dôchodcov.
Ficova vláda však rieši problém deficitu poisťovne len do roku 2010, teda do konca jej volebného obdobia. Problém dlhu dôchodkového poistenia tak odsúva na budúce generácie. Demografický vývoj do roku 2050 totiž ukazuje, že na dôchodcov bude pracovať čoraz menej ľudí v produktívnom veku a spoločnosť tak pred narastajúcimi dlhmi nemôže ujsť.
Dlhy sú v biliónoch
Ekonómovia Prognostického ústavu SAV pre SME vypracovali scenár, aký dosah bude mať na deficit Sociálnej poisťovne do roku 2050 skutočnosť, že do druhého piliera bude vstupovať len polovica z budúcich platiteľov dôchodkových odvodov – mladých ľudí. Tento scenár nadväzuje na analýzu, ktorú ekonómovia SAV vypracovali pre Asociáciu DSS.
Podľa doterajšej praxe len necelá polovica mladých ľudí uzavrela zmluvu s niektorou z dôchodkových správcovských spoločností. Za ostatných to podľa zákona urobila Sociálna poisťovňa. Od januára 2008 už druhý pilier pre študentov povinný nebude.
Náš scenár zároveň vychádza z predpokladu, že z druhého piliera vystúpi tretina jeho terajších sporiteľov. „Odídu z neho najmä sporitelia vyšších vekových skupín, pričom mladšie ročníky sporiteľov budú v súčasnosti druhý pilier naďalej preferovať,“ odhaduje ekonóm Prognostického ústavu SAV Vladimír Kvetan.
Ak by sa do Sociálnej poisťovne presunuli úspory tretiny sporiteľov z druhého piliera, jej príjmy by sa jednorazovo zvýšili o viac než 15 miliárd korún. No tieto peniaze sa minú už v roku 2010, upozornil Kvetan. V ďalších rokoch by sa príjmy dôchodkového poistenia zvyšovali o štyri až šesť percent ročne. Dlh v dôchodkovom fonde poisťovne by bol v roku 2050 asi 562 miliárd korún. No za obdobie 2006 – 2050 až 14,9 bilióna korún.
Nemali zasahovať
V pôvodnej analýze pre Asociáciu DSS ekonómovia uvažovali s troma scenármi. Z pohľadu deficitu Sociálnej poisťovne vyšiel najlepšie ten, ktorý počíta s tým, že sa dôchodkový systém meniť nebude a druhý pilier zostane v dnešnej podobe. No aj tak by celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 dosiahol 14,5 bilióna korún. Za rok 2050 by to bolo 656 miliárd korún.
Najhorší scenár je ten, ak by sa druhý pilier zrušil úplne. Celkový dlh vytvorený v rokoch 2006 až 2050 by prevýšil 19,3 bilióna korún. V samotnom roku 2050 by bol deficit Sociálnej poisťovne 1,2 bilióna korún. Ak by zo sporivého systému vystúpila tretina sporiteľov, no zároveň by si na dôchodok v druhom pilieri sporilo 75 percent mladých ľudí, ktorí vstúpia prvýkrát na trh práce, čo je ďalší scenár, deficit poisťovne by sa v roku 2050 dostal na 858,5 miliardy korún. Celkový dlh do roku 2050 by bol asi 16,4 bilióna korún.
Z hľadiska deficitu poisťovne nazhromaždenom do roku 2050, vychádza ako najlepší scenár ten, že by dôchodkový systém zostal v dnešnej podobe. „Aj keď z pohľadu Sociálnej poisťovne tento scenár vychádza najlepšie, neznamená to, že vyšiel dobre,“ upozorňuje Kvetan. Výsledok totiž nehovorí, že sa tým ušetrí niekoľko sto miliárd korún, ale len, že negatívny dosah na poisťovňu by bol o niečo nižší. Zmeny treba robiť najmä v priebežnom systéme, povedal Kvetan.
