BRATISLAVA. Dnešní nezamestnaní si môžu mesačne zarobiť najviac 3200 korún. Ak zarobia viac, vypadnú z evidencie nezamestnaných a prídu o podporu v nezamestnanosti.
Hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Danica Lehocká hovorí, že nezamestnaní tieto zákonné obmedzenia väčšinou poznajú a dodržiavajú ich, hoci sa môže stať, že niektorí príjem nepriznajú. Tieto prípady môže odhaliť jedine inšpekcia práce. V budúcnosti ministerstvo práce plánuje zvýšiť sumu, ktorú si môžu nezamestnaní zarobiť bez toho, aby neprišli o podporu. V návrhu zákona o sociálnych službách sa ruší pevná suma 3200 korún a hovorí, že možno zarobiť 65 percent zo životného minima. Suma by tak mala každoročne rásť, budúci rok by to bolo 3334 korún. Návrh sa dostane na rokovanie vlády až na jar budúceho roka.
Nezamestnaní nepoznajú dobre svoje práva
Inšpekcii sa v poslednom čase podarilo odhaliť najmä prípady tých nezamestnaných, ktorí už nepoberajú podporu, ale už len dávky v hmotnej núdzi. Naposledy sa to stalo pred pár týždňami v obci Červenice v okrese Prešov, keď nezamestnaní pomáhali pri záchranných prácach po povodni. Nenahlásili, že pracovali na dohodu, museli preto vrátiť odmenu a na 12 mesiacov im zastavili výplatu príplatkov k dávke v hmotnej núdzi.
Pre túto skupinu nezamestnaných platia iné pravidlá, ktoré určujú, aký môžu mať príjem. Sami to však často nevedia a boja sa, že im pre akýkoľvek príjem klesnú sociálne dávky, alebo rovnako ako iní nezamestnaní môžu zarobiť 3200 korún.
„Máme v materskom centre štyroch aktivačných pracovníkov, jeden z nich má na starosti administratívu a údržbárske práce. Je veľmi zodpovedný, ak niečo potrebujeme, urobí to aj cez víkend,“ hovorí Mária Kohutiarová, šéfka materského centra Bambuľkovo v Galante. Prekvapilo ju preto, že odmietol ďalšiu brigádu v ovocnom sade, ktorú mu zohnala. „Vysvetlil mi, že si môže zarobiť najviac 3200 korún mesačne. A ak sa rozhodne privyrobiť si, znížia mu o príjem, čo získa, dávky,“ povedala.
Barbora Petrová z ministerstva práce hovorí, že to nie je pravda. Ľuďom v hmotnej núdzi zákon dovoľuje zarobiť si za rok len dvojnásobok životného minima bez toho, aby to ovplyvnilo výplatu ich dávok. „Jedinú povinnosť, ktorú majú, je nahlásiť to úradu práce,“ povedala. Ak to nevedia, je podľa nej škoda, že ich neupozornia ani starostovia alebo tí, ktorí aktivačné práce organizujú. Výška dávky sa prehodnocuje a môže sa prípadne jej vyplácanie zastaviť len vtedy, ak začne poberateľ riadne pracovať alebo získa napríklad dôchodok.
Zvýšia sa aktivačné príspevky?
Ako a či budú môcť popri poberaní dávok pracovať ich príjemcovia, zatiaľ nie je podľa Petrovej jasné. Zákon je len v pripomienkovom konaní. Ministerstvo práce však uvažuje, že zvýši niektoré aktivačné príspevky. Dnešných 1900 korún by dostali len tí, čo pracujú pre obce. Tí, čo pracujú pre cirkvi či mimovládne organizácie, ako sú napríklad aj materské centrá, by dostali viac, a to až sumu vo výške životného minima 5130 korún. Nepracovali by však 10, ale 20 hodín týždenne.
Návrh už kritizovalo Združenie miest a obcí Slovenska, pretože práca pre obec by bola nevýhodnejšia. Vysoký aktivačný príspevok odmietajú aj odborníci, Luboš Vagač z mimovládneho Centra pre hospodársky rozvoj hovorí, že takáto výška pomoci v hmotnej núdzi „by znížila motiváciu mnohých ľudí hľadať si ,normálne' zamestnanie“.
