Keď v roku 1990 vyhral voľby neznámy rektor poľnohospodárskej vysokej školy v Lime, Peruánci začali veriť na zázraky. Alberto Fujimori (na snímke Reuters) im za desať rokov vlády niekoľko splnil. Ekonomickými reformami vyviedol krajinu z hospodárskej krízy.
Prísnou reštriktívnou politikou za rok znížil infláciu zo 7000 percent na 140. A skrotil aj teroristov z maoistickej organizácie Svetlý chodník. Desaťročia trvajúci boj korunoval zajatím jej vodcu Abimaela Guzmána.
Teraz sa Peru dozvie, akú cenu zaplatilo. Exprezident stojí od pondelka pred súdom a zoznam jeho obvinení je dlhý. Odpočúvanie, sprenevera, korupcia, únos a vraždy.
To, že v apríli 1992 rozpustil Fujimori parlament ovládaný opozíciou, pozastavil platnosť ústavy a nechal zatknúť opozičných politikov, už vedia. Napokon väčšina Peruáncov mu uverila, že je to pre ich dobro. Že chce zabrániť chaosu a korupcii v krajine.
Vraždili na príkaz vodcu
To, čo nevedia, je, že svojím tajným jednotkám dával príkazy na vraždy nevinných, ktorí s terorizmom v krajine nemali nič spoločné. Ako v prípade masakry Barrios Alto.
V novembri 1991 zastrelili tajní agenti 15 ľudí, medzi nimi osemročného chlapca. Alebo v júli 1992, keď zmizlo z Univerzity La Cantuna deväť študentov a profesor. Všetkých mali zavraždiť na Fujimoriho príkaz. Bol medzi nimi aj Armando, ktorého matka Raida Condorová sa už 15 rokov márne dovoláva spravodlivosti.
Funkcie sa Fujimori arogantne vzdal v roku 2000. Poslal fax z Japonska, kde sa narodil a kde sa schovával, ale nevzdal sa túžby po moci. Chcel kandidovať aj tretíkrát. Z Čile, kam utiekol z Japonska.
V roku 2007 však čílsky súd vydal exprezidenta do jeho vlasti. Prvýkrát v dejinách Peru tak bude stáť hlava štátu pred súdom a skladať účty. Fujimori by mohol dostať tridsať rokov.
