BRATISLAVA. Diváci, ktorých sa v najbližších rokoch dotkne digitalizácia televízneho vysielania, by sa nemali báť, že ich zmena technológie vysielania televízie bude stáť nejaké peniaze. Štát uvažuje, že potrebné investície občanom z veľkej časti zaplatí. Oni prispejú len sumou okolo tisíc korún.
Celkovo toto pohodlie vyjde slovenských a európskych daňovníkov možno až na miliardy korún. Napriek tomu diváci dotáciou získajú len to, čo by si za tisíc korún kúpili aj tak.
Skôr či neskôr
Najneskôr v prvý deň roka 2012 by už ľudia, ktorí pozerajú slovenské stanice cez klasickú anténu, mali prísť o túto možnosť príjmu. Analógový signál by mal nahradiť digitálny.
Mimo celej zmeny ostanú diváci, ktorí pozerajú televíziu cez satelit, káblovku alebo technológiu IPTV. Ostatní si budú musieť kúpiť prijímač na digitálne terestriálne vysielanie – takzvaný set–top box.
Štát im to chce zaplatiť peniazmi z eurofondov z operačného programu Informatizácia spoločnosti. Celkovo by malo byť na to pripravených vyše 8 miliárd korún.
Potenciálne ide podľa ministerstva dopravy o 1,7 milióna domácností, ktoré by mali získať poukážky na kúpu vyššieho radu set–top boxov.
Ak by sa niektorá z týchto domácností rozhodla kúpiť si taký prijímač, štát by jej prispel troma štvrtinami, maximálne ale sumou 4500 korún.
Ide o riešenie, ktoré preferuje ministerstvo dopravy v materiáli, ktorý ešte nie je schválený vládou. „Bude sa o ňom ešte diskutovať, zatiaľ je predčasné hovoriť o detailoch, ktoré sa môžu meniť,“ komentoval hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík.
Falošné predpoklady
Ministerstvo predpokladá, že dotované set–top boxy by mali vedieť viac, ako len šíriť televízny signál: rozumieť aj službám e–governmentu, ktoré by štát poskytoval cez technológie digitálneho terestriálneho vysielania. Aké služby by to mali byť a aká je pravdepodobnosť, že ich štát bude takto poskytovať, ministerský materiál ani nenaznačil.
To, že vôbec budú, považuje odborník na digitalizáciu Miroslav Kollár za možné – ale len teoreticky. A ak by sa aj štátne úrady do niečoho takého pustili, mohlo by sa stať, že služby aj set–top boxy budú, ale nikto ich nebude používať. „Digitálne gramotnejší si služby e–governmentu, ak vôbec nejaké budú, nájdu na internete, u ostatných je záujem nepravdepodobný,“ hovorí Kollár.
Pripomína, že od skúšok takýchto technológií ustupujú aj v iných krajinách vrátane Česka. Sú na to dva vážne dôvody. Technológia terestriálneho digitálneho prenosu je na rozdiel od internetu jednosmerná. Je teda komplikované zadať príkaz, alebo odoslať požiadavku inú ako prepnutie programu či prelistovanie v teletexte. A čo je najdôležitejšie – diváci tieto služby od digitálnej televízie ani nežiadajú.
Ak by sa teda štát rozhodol dotovať set–top boxy s možnosťou poskytovania služieb elektronickej vlády, podľa Kollára by ich občania nevyužívali.
Eurofondy za každú cenu
Pravý dôvod, prečo úradníci ministerstva dopravy prišli s myšlienkou e–governmentu v dotovaných prijímačoch digitálnej televízie, je podľa Kollára prozaický. „Hľadali také riešenie, ktoré by sa dalo financovať z eurofondov.“
Predseda Telekomunikačného úradu Branislav Máčaj odmieta podrobne hovoriť o pripomienkach k materiálu navrhujúcemu dotácie na set–top boxy. Necháva si ich na oficiálne pripomienkovanie, ktoré končí dnes.
Už teraz ale spochybňuje niektoré údaje, z ktorých materiál vychádza. Set–top boxy, ktoré chce ministerstvo dotovať, budú podľa neho o dva až štyri roky výrazne lacnejšie. Možné náklady štátu sa tak podľa neho výrazne preceňujú.
A odhad nákladov firiem, ktoré postavia sieť pre terestriálne digitálne vysielanie, je podľa predsedu Telekomunikačného úradu prehnaný aspoň desať ráz.
Analytik Kollár s ním súhlasí. „Ministerstvo zrejme takéto veľké číslo potrebovalo, aby sa mohlo tváriť, že digitalizácia bude PPP projekt, v ktorom štát aj súkromná sféra investujú približne rovnako.“
Ministerstvo dopravy nepoteší ani názor splnomocnenca vlády pre informatizáciu spoločnosti Pavla Tarinu. Dotovanie digitálnych prijímačov z operačného programu Informatizácia spoločnosti je podľa neho „problematické“.
Aby sa ľudia dostali k službám e–governmentu, treba najprv prepojiť základné registre a elektronickú komunikáciu medzi inštitúciami verejnej správy. Nasledovať by malo 20 základných služieb. A tie by podľa Tarinu mali k ľuďom prísť cez internet.
