BRATISLAVA. Opozičná SDKÚ ešte presne nevie, ako budú vyzerať od minulého týždňa avizované verejné aktivity proti Smeru. Presne však vie, čo určite organizovať nechce - demonštrácie. Verejnosť by podľa sociológov podobný typ akcie ignorovala. Na silné verejné protesty, aké sprevádzali poslednú Mečiarovu vládu, chýba dôvod.
Osamotená SDKÚ
SDKÚ prezradila, že pôjde o verejné zhromaždenie a vydá tlačové materiály. Kedy sa podujatie má konať, neprezradili. Ostatné opozičné strany SDKÚ nepodporia. Po SMK, ktorá to dala najavo už cez víkend, sa tak včera rozhodli aj kresťanskí demokrati.
Predseda KDH Pavol Hrušovský považuje verejný protest za krajné riešenie. „Politika ho pripúšťa, keď už zlyhajú všetky ostatné mechanizmy, keď už sa naozaj potláča demokracia a sloboda.“ Fica chcú preto kritizovať v parlamente alebo prostredníctvom médií.
SDKÚ si v septembri zaplatila inzerát v denníku Nový Čas a kritizovala v ňom ministerku práce Vieru Tomanovú. Na ulici tiež aktivisti SDKÚ lákali ľudí podpísať petíciu proti zmene zákona o sociálnom zabezpečení. Verejné zhromaždenia sú však väčšie sústo.
Sociológ: Chýba impulz
Predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš hovorí, že opozícia nemusí byť vždy jednotná.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že na to, aby ľudia vyšli do ulíc, je potrebný silný motív. V čase najväčšej občianskej mobilizácie v rokoch 1997 a 1998 sa Slovensko ocitlo mimo integrácie do Európskej únie a NATO, v spoločnosti bola vyhrotená atmosféra a dobre nefungovala ani ekonomika.
Predvolebné obdobie bolo preto označované za kľúčové pre budúcnosť krajiny. V súčasnosti, keď zrušením hraničných kontrol na rakúskej hranici padá posledná bariéra medzi Slovenskom a Európou, sa opozícii pracuje oveľa ťažšie a podľa sociológa Haulíka má slabé karty. „Verejnosť by mohli zaujať vážne ekonomické problémy, významné kauzy, ale také, ktoré sú jednoznačne personifikované proti koalícii. Muselo by dochádzať k prešľapom okolo fungovania inštitúcií.“
Dochádza k nim podľa neho aj dnes, ale nie sú také významné ako v čase Mečiarovej poslednej vlády. „Ukážková akcia tohto typu bolo to, čo sa odohrávalo v televízii Markíza v roku 1998. Ľudia mali pocit, že im hrozí odstrihnutie od objektívneho spravodajstva, dnes nič také neprichádza do úvahy.“
Opozícia: Potrebujeme čas
Preferencie vládnych strán po prevzatí moci klesajú a opozície stúpajú. Pravidelne to zažíval Mikuláš Dzurinda, v prípade Smeru sa nič také nedeje.
Sociológ hovorí, že opozícia nemá šancu prilákať ľudí aj preto, že nemá veľkú podporu vo verejnosti a chýba jej líder.
„Súhlasím, že sa treba zamyslieť a hľadať liečbu na diagnózu, ktorá sa volá Smer,“ hovorí Janiš. Podľa Janiša potrebujú „čas, politickú klímu a to, aby sa Smer a predseda vlády demaskovali“.
Argument predsedu KDH Pavla Hrušovského je rovnaký: Potrebujeme čas. „Sú pred nami dva náročné roky, ktoré zostávajú do volieb. Som presvedčený, že aj Ficova bublina splasne, že občania pochopia nereálnosť jeho sľubov.“
Jedinou stranou, ktorá vymenila po voľbách predsedu, bola SMK. Ostatné odmietajú, že by ich problém spočíval v predsedoch.
„O tom, kto bude lídrom, rozhoduje strana, a nie politológovia alebo imaginárne prieskumy verejnej mienky,“ myslí si Janiš. Odmieta, že by teraz nebolo jasné, kto je v opozícii lídrom. „Vy necítite, kto udáva opozícii tón? Sme to my.“
„Pre mňa je najdôležitejší názor členskej základne. Čas ukáže, či iba výmena na funkcii predsedu strany môže znamenať aj generovanie väčších percent,“ myslí si Hrušovský.
;)
Chýba nový líder
O krokoch opozície sme hovorili so sociológom PAVLOM HAULÍKOM.
Môžu mať akcie SDKÚ úspech?
„Ak by išlo o to dostať ľudí do ulíc, tak si myslím, že by ich prišlo veľmi málo. Ak chcú tvarovať verejnú mienku, tak to sa zase robí cez médiá a tie o ich argumentoch informujú podrobne. Nepochopil som, čo tým chcú dosiahnuť, tak ako som nerozumel tomu, čo urobili už predtým. Stále čakám, že majú nejaký tromf v rukáve, napríklad aj v prípade Ficovho vinohradu alebo jeho odvolávania.“
KDH a SMK už povedali, že sa k SDKÚ nepridajú. Pochopili, že to nemá zmysel?
„Ich reakcia môže byť interpretovaná aj tak, že SDKÚ s nimi svoje kroky nekonzultuje a núti ich robiť to, čo sama uzná za vhodné. To v prípade, keď je jasné, kto je lídrom opozície, nemusí byť problém, ale dnes to jasné nie je.“
Prečo?
„Lídrom môže byť ten, kto má veľmi silnú podporu u verejnosti. Výrazne väčšiu ako ostatní. Preferencie SDKÚ dnes nedávajú oprávnenie na to, aby bola automaticky vnímaná ako líder. Musela by byť silnejšia.“
Mala by opozícia hľadať nového lídra?
„Podľa mňa opozícia stále nevyhodnotila výsledky volieb.“
Má SDKÚ potenciál byť lídrom, ak by v nej nastali personálne zmeny?
„Môže to byť tak SDKÚ, ako aj KDH. Kedysi sa hovorilo, že moc leží na ulici. Dnes na ulici leží lídrovstvo opozície, len ho nemá kto zdvihnúť. Základný problém opozície je, že nevymenila lídrov. Platí to predovšetkým o SDKÚ. Druhý krok, ktorý mali urobiť, ale neurobili, je vyhodnotiť, prečo nedochádza k javom, ktoré bývajú typické - ten, kto vládne, popularitu stráca a ten, kto nenesie zodpovednosť, teda opozícia získava. Preferencie opozície nerastú.“
(mož)
;){kind=link}