BRATISLAVA. Ak sa majú prepravovať tovary z Ázie či z Ruska cez naše územie, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) chcú namiesto vybudovania širokorozchodnej trate od slovensko-ukrajinských hraníc až po Bratislavu radšej využívať existujúce koľaje. Tie sa totiž využívajú iba na jednu tretinu.
Náklady na výstavbu novej širokorozchodnej trate by dosiahli minimálne 80 miliárd korún.
Využijeme existujúcu trať
Generálny riaditeľ ŽSR Dalibor Zelený včera potvrdil, že rokujú s ruskými, ukrajinskými a rakúskymi železnicami o otázke prepravy tovarov z Ázie či Ruska cez Slovensko smerom ďalej na západ.
Počas týchto rokovaní chcú železnice dosiahnuť, aby dopravcovia využívali viac existujúce trate. „Dali sme veľký dôraz na väčšie využívanie existujúcich kapacít, predovšetkým na väčšie využitie východoslovenských prekladísk,“ povedal Zelený.
Na jar sa totiž objavila iniciatíva, s ktorou prišli ruské železnice. Tie chceli, aby sa cez územie Slovenska postavila nová širokorozchodná trať od ukrajinských hraníc po Bratislavu, prípadne až do Viedne. Tam by sa tovary preložili a smerovali ďalej do západnej Európy.
ŽSR: sme pragmatici
Podľa Zeleného železnice pristúpili k tomuto projektu veľmi pragmaticky. „Naše súčasné trate sa využívajú približne na 30 percent. Nedáva zmysel budovať nové trate, pokiaľ využitie doterajších nebude vyššie.“
Železnice si preto dali vypracovať štúdiu realizovateľnosti, ktorá by mala byť hotová v najbližších mesiacoch.
Podľa Zeleného je potrebné si povedať, čo by sa po tej trati vozilo. Železnice chcú dotiahnuť, aby sa viac tovarov prepravovalo po slovenských koľajach, lebo „bez toho nikto nedá na žiadnu investíciu nijaké peniaze“.
Na otázku SME, či budú slovenské železnice pri rokovaniach presviedčať ostatných partnerov, aby tovary prepravovali po existujúcich nevyužitých tratiach, odpovedal Zelený jasne. „Samozrejme. Pozrite sa, pokiaľ niečo máte, tak sa to najprv snažíte využiť, až keď to nestačí, budujete ďalšie. To je normálny logický prístup.“
Treba radšej modernizovať
Ak chce Slovensko získať lukratívne prepravy tovarov z východnej Ázie či Ruska, musí podľa Zeleného ponúknuť „aj niečo modernejšie“. Železnice majú preto dve hlavné priority. Zvýšiť objem nákladného prekladiska v Žiline a v Čiernej nad Tisou vybudovať nový, alebo zmodernizovať existujúci terminál.
„Ruská strana už má dnes kontrakty na prepravu tovarov z Južnej Kórey. My chceme na tom participovať,“ povedal Zelený.
Ešte v júni generálny riaditeľ ŽSR povedal, že ruská strana v memorande zazmluvnila 18 až 20 miliónov ton tovarov ročne. Keďže memorandum nie je právne záväzný dokument, slovenská strana si nemôže byť istá, či Rusi svoj sľub splnia.
Problémom naplnenia kapacít slovenských tratí však môže byť aj vysoká cena za ich využitie. „Slovensko je krajinou, kde je najvyššia cena za využívanie dopravnej cesty,“ povedal Zelený.
Podľa neho je to spôsobené vysokým podielom živej práce. Druhým dôvodom sú oproti iným krajinám nižšie platby od štátu. „Napríklad v Rakúsku sú náklady na údržbu štyrikrát vyššie ako na Slovensku, ale cena za využívanie infraštruktúry je polovičná. Je to dané prístupom štátu.“
Železnice preto ťažko môžu konkurovať cestnej doprave, keďže náklady železničného dopravcu sú na Slovensku 2,5 až trikrát vyššie ako cestného dopravcu.
