Zmierniť ho je snahou nielen zamestnancov, ale aj vedúcich pracovníkov.
Zvýšené požiadavky na pracovný výkon a mnohokrát hektické tempo stresujú veľa manažérov. Najviac postihnutí bývajú predovšetkým manažéri na strednom stupni riadenia. Je to logické. Väčšina z nich nemá dostatočné právomoci na to, aby mohli dosiahnuť všetky stanovené ciele, ich snaha nie je ocenená a často chýba aj požadovaná kvalifikácia. Manažéri na vyšších postoch a podnikatelia zasa svojimi rozhodnutiami riskujú svoju kariéru a denne zažívajú strach o dobre platené zamestnanie či vlastnú firmu. Nadmernú záťaž však mnohí z nich neznesú, a tak siahajú po najrôznejších prostriedkoch - liekoch, alkohole alebo aj drogách. Vzniknuté škody potom môžu mať nekonečné následky. Heslo teda znie: vyvarujte sa absolútneho vyčerpania.
O tom, ako aktívne stráviť dovolenku, sa vie všeobecne dosť. Počas leta to aj väčšina ľudí tak robí a skutočne si oddýchne, ale v priebehu ostatných mesiacov v roku však veľa manažérov považuje volnejšie pracovné tempo za neodpustiteľný hriech. Ľudia potom zažívajú celkový nepokoj, prebúdzajú sa s pocitom, že ich život nebaví. Pritom nemusí ísť iba o manažérov a podnikateľov. Kombinácia liekov a alkoholu však tieto problémy neodstráni. Oveľa účinnejším prostriedkom sa stáva pohyb. Napríklad len rýchlejšia prechádzka by som mohla vhodne stať pravidelnou súčasťou pracovného dňa. Štvrťhodinka rýchlej chôdze denne stačí a dokáže urobiť hotové zázraky. Človek si jednoducho vyvetrá hlavu a predíde zúfalstvu a ďalším nepríjemným stavom. Proti únave sa dá úspešne bojovať napríklad tiež tým, že si občas urobíte prestávku a oddýchnete si. Idete sa na chvíľu prejsť alebo iba zatvoríte dvere svojej kancelárie a na pár minút relaxujete. Psychológia takisto radia, aby ste sa v takýchto situáciách nebáli svojho šéfa. Dobrý šéf to dokáže pochopiť. Bude mať totiž istotu, že sa potom vrhnete do práce s novou energiou.
Dobrým trikom pri využití a organizácii času môže byť tiež delegovanie časti zodpovednosti na svojich podriadených a kolegov. Samozrejme, po vzájomnej dohode. Veľa ľudí, ktorí trpia únavou a sú vyčerpaní, sa o svoje povinnosti nedokáže podeliť. Buď svojim kolegom a podriadeným neveria, alebo chcú zvládať všetko sami. Pritom je veľmi dôležité stanoviť si isté hranice. Dobrý šéf, ktoré chce, aby jeho zamestnanci dosahovali čo najlepšie výkony, dokáže takisto pochopiť, že výsledok sa dos-taví, ak vo firme vládne skutočne dobrá atmosféra. Zle naladení pracovníci môžu byť len v málo prípadoch skutočne pros-pešní. Pozitívne myslenie a s tým súvisiaca sebadôvera totiž nechýba práve úspešným a zdravým ľuďom. Každý človek vo firme si musí uvedomiť svoj význam a musí sa obetovať pre daný cieľ. Samozrejme, musí cítiť aj podporu okolia. Viacero výskumov ukázalo, že ľudia s negatívnym myslením permanentne očakávajú len to najhoršie. V obehu sú totiž ich stresové hormóny a podľa toho vyzerá aj ich zdravie. Stres a úzkosť oslabuje imunitný systém a prispieva k vzniku mnohých chorôb od obyčajného prechladnutia až po nádorové či srdcovo-cievne ochorenia. To však neplatí iba pre ľudí. Problémy sa potom objavujú aj v samotnej firme. Ak sú zamestnanci naladení negatívne, len ťažko môže optimisticky a zdravo pôsobiť firma, v ktorej pracujú. Pozitívne myslenie je výrazom očakávania niečoho, čo je dobré pre nás, pre rodinu, pre firmu a podobne. Je výsledkom pochopenia seba aj druhých. Pre niektorých ľudí je tento druh myslenia prirodzený a vedie ich bezpečne k úspechu, iní by sa však mali čo najskôr zbaviť falošných predstáv o svojej bezmocnosti. Základom je zdravé sebavedomie. Aj tu však je dobré užívať ho s mierou. Pretože nútenie sa do neustáleho optimizmu je takisto stresujúce. Smútok totiž patrí k životu rovnako ako radosť. Skutočnosť, že k životu patrí aj prehra a neúspech, musia brať na vedomie predovšetkým vedúci pracovníci firiem. Dôležité je takisto vedieť, čo firme pomôže dostať sa z takýchto situácií. Psychológovia v takýchto prípadoch hovoria o nádeji, že sa všetko zmení. Nádej je totiž to, čo posilňuje pozitívne myslenie.
Výrazným prostriedkom, ktorý vplýva na pozitívne myslenie, je aj pochvala. Tá má nezastupiteľné miesto už mladšom veku. Najväčším hnacím motorom výchovy je teda povzbudzovanie sebavedomia, čo sa neskoršie prejavuje tiež v prístupe k práci, v hrdosti na seba a na svoju firmu. Výsledkom je potom činorodosť a úspech manažérov a celých firiem. Ľudia by sa mali naučiť nadchnúť sa pre niečo, mať svoj sen a veriť mu.
Aj to môže byť nová výzva pre manažérov, ktorí sa môžu snažiť viesť takýmto spôsobom svojich pracovníkov. Pozitívnu energiu totiž možno prenášať veľmi jednoducho aj na nich. Napokon, možno tak vytvoriť dlhodobý efekt na celú firmu, kedy sa účinne odbúrajú mnohé stresujúce faktory. Vedúci pracovník tak môže s pokojnejším srdcom prenášať niektoré kompetencie a zodpovednosť na svojich pozitívne naladených podriadených. Je to ideálna situácia. Avšak každý musí začať s pozitívnym prístupom sám od seba. (r)
