Odborníci pochybujú o tvrdeniach zahraničných médií, že zadržaný urán bol čistý na 98,6 percenta, ale súhlasia, že sa dal použiť na výrobu „špinavej bomby“.
BRATISLAVA. Na prvý pohľad mal ten príbeh všetko, čo má mať titulková správa – troch príslušníkov medzinárodného pašeráckeho gangu, ktorých chytila slovenská polícia, pol kila zhabaného obohateného uránu, odvrátené teroristické hrozby.
Svetové médiá si správu všímali naozaj veľmi pozorne. Veľké tlačové agentúry, televízne stanice a americké, francúzske, španielske a britské denníky priniesli rozsiahle články, ktoré sa sústreďovali na množstvo rádioaktívneho materiálu zostávajúceho na čiernom trhu vo východnej Európe, a na riziká, ktoré tento obchod predstavuje pre svetovú bezpečnosť.
Slovenské médiá prípad ignorovali. Tak kto mal pravdu? Preháňali zahraničné médiá význam odhalenia uránu alebo ho Slováci podceňovali? Aká vážna hrozba bola vlastne odvrátená?
Pochybnosti
Prvý policajný viceprezident Michal Kopčík, ktorý zvolal tlačovú konferenciu, kde informoval, že polícia našla urán, nemal o význame prípadu pochybnosti. Štyristoosemdesiatjeden gramov obohateného rádioaktívneho materiálu sa dá použiť na výrobu „špinavej bomby“ a na teroristické útoky, povedal.
Od útokov v USA 11. septembra 2001 západní bezpečností špecialisti opakovane varovali pred nebezpečenstvom, že by „špinavé bomby“ – zbrane kombinujúce výbušniny a rádioaktívny materiál – mohli padnúť do rúk teroristov.
„Čo sa týka reakcií zo zahraničia, ak zoberieme Anglicko, Španielsko, Francúzsko alebo Spojené štáty, všetky tieto krajiny sa stretli s určitou formou teroristických útokov a preto ľudia a aj novinári vedia reálnejšie posúdiť možnú hrozbu a mieru nebezpečenstva pri použití tohto materiálu,“ povedal Kopčík.
Na chabú reakciu slovenských médií reagoval: „Tak ako v bežnom živote, ak o niečom neviete a nemáte s tým skúsenosť, neviete posúdiť reálnu hrozbu a reálne riziko.“
Svetové médiá priniesli odstrašujúcu správu, že urán zadržaný na Slovensku obsahoval 98,6 percenta izotopu uránu 235, čo by znamenalo, že ide o mimoriadne rádioaktívnu vzorku, pravdepodobne z vojenského zdroja.
Kopčík však v skutočnosti povedal, že predbežné testy s 98,6percentnou istotou dokázali, že vzorka obsahovala aj urán 235, a že išlo o obohatenú a rádioaktívnu látku. Podľa medzinárodných meradiel každý urán, ktorý obsahuje viac ako 20 percent izotopu uránu 235, je definovaný ako „vysoko obohatený“.
Pochybnosti tiež vznikli okolo ďalšieho z Kopčíkových tvrdení, že urán mohol byť použitý na výrobu špinavej bomby.
Tlačová agentúra Reuters napríklad citovala Petra Novotného, šéfa chemického laboratória, ktoré urán testovalo, že nebol dosť obohatený na to, aby sa dal využiť ako „špinavá“ bomba. „Predbežné testy ukázali, že išlo o nízko obohatený urán (...). Na špinavú bombu to bolo príliš málo,“ povedal.
O týždeň neskôr Novotný odmietol akokoľvek komentovať svoje predošlé vyjadrenie. Rovnako sa odmietol vyjadriť aj Úrad jadrového dozoru, pokým nebude mať konečné výsledky testov zadržanej vzorky.
„Naozaj špecifické testy trvajú dlho, takže im musíme dať nejaký čas, kým začneme špekulovať nad možným využitím uránu,“ povedala Maria Powellová z Inštitútu výskumu terorizmu vo Washingtone.
Istoty
Fakty o prípade síce nemusia podporovať poplašné správy svetových médií, ale ani nevysvetľujú flegmatizmus tých slovenských.
„Na výrobu špinavej bomby nepotrebujete vysoko obohatený urán,” hovorí Powellová. „Snahou je vystrašiť ľudí, takže aj bomba obsahujúca akékoľvek množstvo rádioaktívneho materiálu preplní nemocnice ľuďmi, ktorí sa budú musieť podrobiť testom. Dekontaminácia postihnutého územia je finančne náročná, cena postihnutých pozemkov bude nulová a skrachuje aj turizmus.“
Nález uránu podľa Powellovej prirodzene zvýši obavy západoeurópskych krajín, že prijatím nových členov do schengenského priestoru ohrozia vlastnú bezpečnosť. „Vzbudzuje to pocit, že ak sa to môže dostať z Ukrajiny na Slovensko a do Maďarska, môže sa to dostať aj do Európy,” hovorí Powellová.
Kopčík nesúhlasí. „Tento prípad je jasným dôkazom, že vieme zabezpečiť naše hranice, sme pripravení a vieme robiť svoju prácu kvalitne, budeme plnohodnotným členom schengenského priestoru.“
Pašerácke cesty
Kalman Kocsis, ktorý v rokoch 1990 až 1996 stál na čele Maďarskej tajnej služby a teraz pracuje ako bezpečnostný konzultant, povedal, že Slovensko a Maďarsko neležia na hlavnom ťahu pašovania rádioaktívnych materiálov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.
„Cesta pašerákov zvykla viesť cez Balkán na sever do Rakúska alebo inými smermi,“ povedal. „Kriminalisti na Balkáne sú oveľa lepšie organizovaní a pašeráctvo je tam oveľa tradičnejšou aktivitou.”
Powellová tvrdí, že slovenský prípad by mal byť vnímaný skôr pozitívne než ako odstrašujúci. „Je veľmi dobrým znakom, že slovenská a maďarská polícia sledovali prípad od augusta, mali ho pod dozorom a teda nešlo len o náhodné odhalenie na základe pípania detektora na hranici,” povedala. „Stále viac krajín postupne zisťuje, že tento obchod je problémom všetkých, a tento prípad by mal byť vnímaný ako súčasť rastúcej opatrnosti.“
Slovensko a pašovanie uránu
l 10. december 1994: Dvaja maďarskí colníci zatkli štyroch slovenských občanov na priechode Hegyeshalom. Pašovali 1,7 kilogramu uránu 239 do Rakúska. Colníkov neskôr museli hospitalizovať pre podozrenie z otravy.
l 14. december 1994:Česká polícia zhabala tri kilogramy uránu 235, obohateného na 90 percent, a zatkla jedného Čecha a dvoch Rusov.
l 25. apríl 1995: Slovenská, maďarská a česká polícia zatkla 9 pašerákov (štyroch Slovákov, troch Maďarov a dvoch Ukrajincov) vo Svite s 18,39 kilogramu uránu 238 pôvodom z Ukrajiny. Urán chceli pašovať do Maďarska cez letisko v Poprade.
l 5. jún 1996:Nemecká polícia zhabala 2,77 kilogramu vysokoobohateného uránu 235 v Ulme a zatkla 49-ročného inžiniera z Bratislavy.
l 21. február 1997: Polícia vo Zvolene zhabala 2,36 kilogramu uránu 238 a zatkla štyroch Slovákov. Príslušník SIS Štefan H. neskôr svedčil, že na prípade pracovalo viac ako 20 agentov tajnej služby.
l13. december 1997:Troch Čechov a štyroch Slovákov zatkli na pumpe Zeleneč medzi Bratislavou and Trnavou. Polícia zadržala päť kilogramov uránu 238.
l 17. november 2003: Dvoch Slovákov, bývalých vojakov, zatkli v Brne, keď chceli predať tri kilogramy skoro bezcenného uránu.
l 28. november 2007:Dvoch Maďarov a jedného Ukrajinca zatkla slovenská a maďarská polícia, zaistili 481 gramov uránu.
(tom)
Špinavé bomby a jadrové zbrane
Pre väčšinu nukleárnych zbraní platí, že množstvo izotopu uránu 235 v uránovej vzorke sa musí zvýšiť z prirodzených 0,7 percenta na 85 percent alebo viac. Aj pri takejto koncentrácii je však na prípadnú nukleárnu explóziu nutných najmenej 50 kilogramov uránu.
Teoreticky je možné spustiť nukleárnu reakciu aj z menej obohateného uránového zdroja, ale potom prudko stúpne množstvo potrebného uránu.
Ak napríklad uránová vzorka obsahuje iba 20 percent uránu 235, na nukleárnu reakciu jej treba až 400 kilogramov, pri 15 percentách je to 1000 kilogramov. Bomba, ktorú zhodili USA na Hirošimu v auguste 1945, obsahovala 60 kilogramov uránu akosti „zbrane“.
Pol kilogramu uránu, ktorý zadržala slovenská polícia 28. novembra, by aj pri správnej akosti tvorilo nanajvýš jednu stotinu z množstva potrebného na výrobu jednoduchej nukleárnej bomby.
Rádioaktívne materiály však majú svoje využitie aj v takzvaných špinavých bombách, v ktorých sú bežné výbušniny použité na zamorenie cieľového územia. Žiadna špinavá bomba nebola nikdy použitá alebo testovaná, takže jej účinky nie sú presne známe.
Napriek tomu vedci veria, že ani „špinavé bomby“, ktoré by do okolia rozmetali vysoko rádioaktívne zložky ako napríklad stroncium 90 alebo plutónium 238, by nespôsobili rádioaktivitou vážne zranenia alebo kontamináciu. Urán 235, ktorý je iba slabo rádioaktívny, nie je najefektívnejšou prísadou špinavej bomby.
V roku 2002 vykonalo Centrum strategických a medzinárodných štúdií vo Washingtone počítačovú simuláciu, ktorou skúmalo efekt výbuchu 2000kilogramovej „špinavej bomby“ v centre mesta. Štúdia dokázala, že najvyššia možná kontaminácia by nezasiahla viac ako niekoľko blokov, a že ani ľudia, ktorí by sa v tom čase nachádzali v okolí, by nedostali takú dávku radiácie, aby im bolo zle.
Skutočným efektom „špinavej bomby“ by mohli byť teror civilného obyvateľstva, zastrašovanie otravou z radiácie a degradácia ekonomického potenciálu zasiahnutého územia.
(tom)
ZDROJE: Nuclear Threat Initiative, www.nti.org; Nakoľko zlý by bol výbuch špinavej bomby? (“How Bad Would a Dirty Blast Be?”) Washington Post, 13. jún 2002.
Bomba obsahujúca akékoľvek množstvo rádioaktívneho materiálu preplní nemocnice ľuďmi, ktorí sa musia podrobiť testom.
Maria Powellová, Inštitút výskumu terorizmu, Washington
;)
