BRATISLAVA. Mali to byť dve inštitúcie v jednej. Stredisko vrcholového športu rezortu školstva plus Národný inštitút športu. Pred štyrmi rokmi ich štát zlúčil pod jednu strechu, ktorej dal názov Národné športové centrum.
Posledné mesiace však z neho jedných vyhadzujú a druhí odchádzajú sami. Začalo sa to nástupom nového riaditeľa a pokračovalo príkazom radikálne znížiť stav.
Zdá sa, že NŠC sa zbavuje poslania inštitútu a zredukuje sa na klasické vrcholové stredisko.
Znižovanie: od nuly po 30 percent
Na Slovensku fungujú tri strediská vrcholového športu. Všetky sú rozpočtovými organizáciami ministerstiev. Nie však jedného, ale troch. Takže nemusia si byť rovné. A ani nie sú.
Príklad núka dosah vládneho uznesenia o 20-percentnom znížení počtu štátnych úradníkov. Z logiky veci by vyplývalo, že športových stredísk sa netýka. Omyl! Podľa logiky politiky účel svätí prostriedky.
Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica (Ministerstvo obrany SR): redukcia 0 percent, nezmenený stav 234 zamestnancov (vrátane športovcov, trénerov, lekárov, masérov, technikov a obslužného personálu).
Stredisko štátnej športovej reprezentácie (Ministerstvo vnútra SR): redukcia 20 percent, pôvodný stav 92, stav ku koncu tohto roku 74.
Národné športové centrum (Ministerstvo školstva SR): redukcia 30 (!) percent, pôvodný predpísaný počet 54, stav ku koncu tohto roku 38.
Plníme a splníme
Školstvo si zjavne zlepšilo ministerský ukazovateľ na úkor NŠC. Ak si však myslíte, že najrozčertenejší z troch riaditeľov športových stredísk bol šéf školského, ste na omyle.
Ľubomír Roško, Dukla: „Nie v každom rezorte museli znižovať stavy. My sme nemuseli a ani nás nikto do toho netlačil.“
Marián Kukumberg, SŠŠR MV SR: „Najprv sme museli znížiť stav o deviatich ľudí: prepustili sme troch servismanov a šiestich mládežníckych trénerov. Potom sme dostali pokyn prepustiť ešte deviatich, a to už sme redukovali športovcov. Myslím si, že úmysel sa minul účinku. Postihol zložku, ktorá efektívne pracuje pre reprezentáciu tohto štátu. Kvalita podmienok pre napredovanie športu sa ustavične znižuje.“
Miroslav Skorka, Národné športové centrum: „Je to kvóta, ktorú sme dostali. Plníme ju a splníme.“
NŠC: inštitút a stredisko
Národné športové centrum nie je slovenský vynález. Podobné strešné inštitúcie na báze prepojenia vedy s praxou sú vo viacerých krajinách. Francúzsky Inštitút športu a telesnej výchovy (INSEP) vznikol už po druhej svetovej vojne: dnes sa vo Vincennes na predmestí Paríža päťsto odborníkov stará o. i. o komplexný (aj vzdelanostný) rast asi 850 špičkových športovcov, ktorí z olympiád prinášajú krajine dve tretiny medailí.
To isté platí o efektivite Austrálskeho inštitútu športu v Canberre, ktorý existuje 26 rokov.
Práve po jeho návšteve bývalý minister školstva Milan Ftáčnik a po ňom vláda dali zelenú vzniku Národného inštitútu športu aj na Slovensku.
Ďalší minister Martin Fronc ho v roku 2004 zlúčil s Centrom akademického športu (strediskom vrcholového športu MŠ SR), premenoval na Národné športové centrum a presídlil do centra športovísk na bratislavských Pasienkoch: do haly Mladosť.
Poslaním Národného športového centra podľa štatútu nie je len starať sa o vybraných reprezentantov, ale rozvíjať aj vzdelávacie, výskumné, diagnostické a informačné činnosti pre celý slovenský šport, vypracovať a uplatňovať jednotný vzdelávací a informačný systém vrátane správy knižničného fondu a dokumentačného centra.
Na úkor informatiky a vzdelávania
Skorka je na čele centra od júna, keď na poste riaditeľa vystriedal Miroslava Haviara.
Na otázku, ako mieni s 38 zamestnancami (vrátane športovcov, ktorí v NŠC poberajú plat!) zabezpečiť úlohy vyplývajúce zo štatútu, odvetil: „Pôjde to najmä na úkor informatiky a vzdelávania. Nevyužívali sa možnosti získavania peňazí z európskych fondov. Navyše, audit ukázal na úseku vzdelávania prezamestnanosť. Študovňa bola prázdna, nenašla ohlas na verejnosti. Knižnica je zbytočná, Fakulta telesnej výchovy a športu má špičkovú.“
Audit ministerstva konštatoval možnosť redukcie o 0,5 - 1,0 pracovníka, ale Skorka si dal urobiť svoj, „odborníkmi z externého prostredia“, a začal prepúšťať.
Vedúca oddelenia Elena Malíková, bývalá reprezentantka v modernom päťboji, dala následne výpoveď.
Medzičasom je z nej riaditeľka odboru ministerstva školstva, ktorá má na starosti práve vzdelávanie odborníkov a informačný systém. Webová stránka NŠC ju však ešte aj včera uvádzala ako šéfku svojho oddelenia.
Toho, ktoré malo nahradiť zrušenú Telovýchovnú školu a na ktorom v januári ostanú zrejme len dve osoby.
Prvý krok: sľub mlčanlivosti
„Tam už takmer nič nefunguje,“ poznamenal jeden z prepustených, no odmietol uviesť meno.
Dôvod sme sa dozvedeli, keď sme oslovili odvolaného riaditeľa.
„Ja neviem, či vám môžem niečo povedať, lebo prvé, čo môj nástupca urobil, dal všetkým podpísať sľub mlčanlivosti,“ zareagoval Miroslav Haviar.
Neskôr nám to potvrdil aj ďalší zamestnanec. Bývalý šéf oddelenia informatiky musel odísť po tom, čo nadriadenému ministerstvu na jeho žiadosť predložil správu o stave vývoja informačného systému.
Haviar, ktorý je už v stave NŠC len podľa jeho neaktualizovanej internetovej stránky, sa napokon predsa odhodlal aspoň k stručnému komentáru:
„Národné športové centrum som nevymyslel ja, vymyslelo ho ministerstvo školstva. Hlavnou ideou bolo, aby sa stalo centrom poznatkov o športe. Práve to sa však za nového riaditeľa likviduje: študovňa, knižnica, vzdelávanie, vyvíjaný informačný systém... Ostala len športová príprava, aj tá oklieštená. Pánbohzaplať, že ponechal aspoň športovú diagnostiku.“
Nová priorita: talenty
Kysučan Skorka je presvedčený, že sa vybral správnym smerom.
Spracoval Víziu činnosti Národného športového centra v strednodobom horizonte, ktorej prvá veta znie: „Oficiálnou verziou stratégie činnosti NŠC je článok uverejnený v Učiteľských novinách dňa 12. 6. 2007.“ Zalistovali sme v nich a naďabili na jednostĺpcovú rubriku Jediná otázka.
V nej na pár riadkoch odpovedá na otázku, aké má najbližšie zámery v novej funkcii.
Nám predstavil najmä novú prioritu.
Jedinú, ktorou by sa NŠC ešte mohlo líšiť od klasického strediska: „Rozšírime oddelenie športovej prípravy o štyroch pracovníkov a začneme metodicky riadiť vyhľadávanie a diagnostikovanie talentovanej mládeže, a to tak, aby sme postupne pokryli všetky kraje.“
Veľa si sľubuje aj od zapojenia do projektov financovaných Európskou úniou a navyše chce zmeniť právnu formu organizácie tak, aby mohla komerčne využívať svoje služby.
„Zmeny sa minimálne dotknú športovcov,“ ubezpečuje. „Len tých, ktorí neplnili kritériá alebo mali zmluvu na určité obdobie. Budeme však hľadať inú ormu, ako ich zamestnať.“
Niektorí však dodnes nedostali vyrozumenie, čo s nimi bude od januára.
Generálny riaditeľ sekcie športu Pavol Macko tvrdí, že novou organizačnou štruktúrou NŠC sa ministerstvo bude zaoberať 18. decembra. „Nepôjde to na úkor športovcov,“ nádeja sa. Ak je však niečo na úkor športu, je aj na úkor športovcov.
Malíková je šéfkou na ministerstve
Šport na ministerstve školstva už riadi úplne iná garnitúra ako za minulej vlády. Novou, poverenou riaditeľkou jedného z odborov sa minulý týždeň stala bývalá najlepšia slovenská moderná päťbojárka Elena Malíková.
Do agentúry pre štrukturálne fondy Európskej únie musel odísť bývalý generálny riaditeľ sekcie športu Stanislav Kosorin, ktorý po odvolaní z postu sekčného šéfa viedol odbor prierezových činností.
Ten teraz premenovali na odbor vzdelávania a medzinárodnej spolupráce a vedúci post zverili Malíkovej.
Šiesta najlepšia moderná päťbojárka MS 1989 bola generálnou sekretárkou zväzu tohto športu a neskôr viedla oddelenie vzdelávania Národného športového centra. Nedávno však dala výpoveď.
Keď sa o nej dozvedel generálny riaditeľ sekcie športu ministerstva školstva Pavol Macko, ponúkol jej miesto. Dokonca riaditeľské. „Bolo by ju škoda stratiť,“ poznamenal.
„Vo výpovedi som neuviedla dôvody,“ konštatuje Malíková, ale nepopiera, že jej odchod mal súvis s dianím v Národnom športovom centre po nástupe nového riaditeľa Miroslava Skorku.
Čaro nechceného: NŠC je priamo riadená rozpočtová organizácia ministerstva školstva.
(mo)
