modlitbičky. Oveľa zaujímavejšie ako večerníčky je na tomto vzťahu niečo iné – to, ako médiá preberajú úlohy, ktoré tradične patrili náboženstvu a cirkvi. A to vo všetkých podstatných ohľadoch.
Prvý: monopol na pravdu. Kedysi to bola cirkev, čo ľuďom hovorila, aký je svet a čo si o ňom myslieť.
Na krátky čas jej konkurovala veda, ale len čo sa jej vysvetlenia stali pre svoju zložitosť nezrozumiteľné, ostalo vytváranie obrazu o svete na médiách.
Druhý: prikázania. Kým niekedy sa ľudia správali podľa prikázaní cirkvi, dnes skôr podľa toho, čo vidia v médiách. Mnohých k tomu vedú odmalička - našlo by sa množstvo detí, ktoré nevychovali rodičia, škola alebo cirkev, ale najmä televízia.
Tretí: pocit spolupatričnosti. Viac než v kostole sa súčasní ľudia stretávajú pred televízorom, ktorý zajtra možno nahradia virtuálne internetové fóra. Ak je ešte niekto schopný poskytnúť ľuďom spoločné témy, ktoré ich spájajú na rodinných oslavách a pracovných obedoch, tak sú to najmä médiá.
Štvrtý: vízia lepšieho sveta. Na krajší život než je ten váš pozemský nemusíte pri televízore alebo internete čakať a veriť. Môžete ho hneď uvidieť na vlastné oči.
Piaty: moc. Niekedy bojovali svetskí vládcovia s cirkvou, dnes bojujú s médiami, keďže najmä ony majú moc nad ich politickým bytím alebo nebytím.
Čím bude svet zložitejší, vzájomne viac prepojený a čím viac oslabnú prirodzené vzťahy medzi ľuďmi, tým dôležitejšiu úlohu budú hrať médiá. Samotný jav nespraví svet lepším alebo horším. Lepším alebo horším ho v stále väčšej miere budú robiť dobré alebo zlé médiá. Bude na človeku, aby si vybral. Ja v teba verím! A čo ty? SME.
Autor: zástupca šéfredaktora denníka SME
