parlament rok čo rok schvaľujú notoricky deficitné rozpočty verejných financií.
Je neuveriteľné, že ako úspech sa prezentuje pokles deficitu na 2,3 percenta HDP. Pri takmer 10-percentnom raste ekonomiky by kvízová otázka mala znieť: Koľkopercentný rast potrebujú slovenskí politici, aby boli schopní konečne zostaviť rozpočet, v ktorom sa výdavky rovnajú príjmom? 20? 40? Rekord slnečnej sústavy?
Slovenskí politici sú učebnicovou ilustráciou poučky o sklone rozpočtov k nafukovaniu. Je príjemné míňať viac, nenechať sa obmedzovať príjmami a splácanie dlhu ponechať budúcim vládam a generáciám daňových poplatníkov.
V tomto kontexte je úsmevné, keď slovenský premiér vyhlási, že chce vyrovnaný rozpočet v roku 2011. Ide nielen o obdobie, ktoré je za horizontom súčasnej vlády, ale v tom čase bude rast ekonomiky nižší, a tým aj predpoklady na zostavenie vyrovnaného rozpočtu horšie ako dnes. Sú však krajiny, kde je to inak. Napríklad Estónsko má už niekoľko rokov prebytkový rozpočet a štátny dlh je blízky nule. V krajinách ako Slovensko, kde nemajú politikov s rozpočtovou zodpovednosťou, zostáva jediné: čakať na vhodnú príležitosť a potom presadiť ústavné obmedzenia, limitujúce mieru prerozdeľovania verejných výdavkov napríklad na 30 percent HDP a ukladajúce politikom povinnosť zostavovať vyrovnané verejné rozpočty.
Je škoda, ako ukazuje príklad z Maďarska, že politici začnú byť otvorení návrhom na ústavné obmedzenia rozpočtovej politiky až potom, čo úplne zhumpľujú verejné financie.
Autor: Ján Oravec, Združenie podnikateľov Slovenska
