Potešila som sa, že som sa stala aspoň „dočasnou majiteľkou“ áut, ktoré som nikdy ani nevidela.
Najprv ma doma navštívili policajti v civiloch so zmluvou na moje meno a po čase ma predvolali na výsluch.
Predpokladám, že som im dostatočne vysvetlila, ako to celé bolo, ale v našej polícii evidentne nevie pravá ruka, čo robí ľavá, takže ma po čase volali na výsluch opäť.
V tom čase som bola v šiestom mesiaci tehotenstva s dvojročnou dcérou. Bolo to dosť náročné, ale prišla som. Splniť si občiansku povinnosť. Keď som si vyšliapala na piate poschodie na rukách s malým dieťaťom, dozvedela som sa, že milá pani vyšetrovateľka má dovolenku. Nik sa neunúval mi to oznámiť, hoci mali všetky moje kontakty vrátane mobilu a e-mailu.
Potom ma samozrejme karhavo vyzvali, aby som sa dostavila na výsluch opäť. V tom čase som však mala choré dieťa a potrebovala som navštíviť lekára.
Tak som zavolala pani vyšetrovateľke, ktorá mi strašne vynadala a nástojila na tom, aby som prišla. Samozrejme, ja som bola tá sprostá, ktorá mala vedieť, že „pani vyšetrovateľka“ má dovolenku, a zároveň ten „kriminálnik“, ktorý sa nechce dostaviť na výsluch a vykrúca sa. Už naozaj nahnevaná som sa jej spýtala, či si mám teda so sebou doniesť aj dieťa s vysokými teplotami.
Nakoniec sme sa dohodli na inom termíne, ale „milá“ pani sa so mnou rozprávala, ako by som bola naozaj zločinec, ktorý nemá najmenšiu chuť prísť niečo vysvetľovať. Ani za svet nevedela pochopiť, že dcérku jednoducho nemám komu dať a musím prísť s ňou. Nešlo jej do hlavy, že môj manžel je pracujúci človek a starí rodičia tiež.
Najväčšie prekvapenie ma však čakalo priamo na výsluchu, lebo teta konečne pochopila, že som naozaj tehotná, že som si dieťa nevymyslela a skutočne som ho doviedla a že nie som až taký kriminálny živel, ako čakala.
V priebehu výpovede sa zase prekvapivo dozvedela, že pred časom ma už raz vypočúvali. Nemala o tom ani tušenie, hoci výsluch robili len o jedno poschodie nižšie v tej istej budove pár týždňov predtým.
Celé to korunovala tým, že teda nech si spomeniem, čo som hovorila prvýkrát, aby boli obe moje výpovede čo najpodobnejšie.
Hneď lepšie spím, keď viem, že ma chránia...
Autor: Alžbeta Patayová
