Napríklad nedávno v Annapolise. Hovorilo sa tam veľa, aj sa niečo možno vyriešilo, ale medzi Izraelčanmi a Arabmi žiadna iskra nepreskočila.
Saudskoarabský princ si odmietol podať ruku s izraelským premiérom a izraelská šéfka diplomacie Cipi Livniová sa údajne svojim podriadeným sťažovala, ako nepriateľsky sa k nej správali jej kolegovia z arabských krajín.
„Dávali sme jej jasne najavo, že je niečo ako Draculova neter,“ mal sa podľa jedného z reportérov izraelskej televízie vyjadriť jeden z nich.
No, vyzerá to skutočne beznádejne. Napriek tomu sú oblasti, kde izraelsko-arabské vzťahy kvitnú.
Homosexuálne komunity na oboch stranách sú napríklad spriatelené viac než dosť. Mladí homosexuálni Izraelčania cestujú bez akýchkoľvek zábran do arabského sveta a vyhľadávajú tam krátke aj dlhodobé známosti.
Niektorých z nich túžba zavedie až do vojnového Bagdadu, vychytená je Káhira, kozmopolitný Bejrút, ale aj Damašek, kde homosexuálov prenasleduje tajná polícia.
Títo mladí, ale aj starší muži si pochvaľujú „inakosť“ miestnych, ale aj lacné „služby“, či vďačné oči svojich chudobnejších kamarátov, keď ich pozvú do lepšej reštaurácie alebo na drink.
Vraj sa im páči aj to, že arabskí muži chcú byť vždy dominantní. Pre iných, ako sa zdôverili reportérovi denníka Haarec (tiež sexturistovi), sú návštevy arabských krajín dokonca politickým manifestom.
Faktom je, že takýto luxus a adrenalín si zároveň môžu dovoliť len tí, čo vlastnia okrem izraelského pasu aj nejaký ďalší. Cestovať do niektorých arabských krajín s izraelským pasom sa totiž nedá, a tu je to navyše trestné.
Predsa len, s viacerými je Izrael stále vo vojnovom stave a návšteva nepriateľa je vždy podozrivá. Aj keď len s cieľom obcovania.
Autor: Jana Shemesh, dopisovateľka SME z Blízkeho východu
