BRATISLAVA – Kontroverzné prepúšťanie zamestnancov najstaršej slovenskej cementárne v Ladcoch získalo od začiatku tohto roku aj podporu súdu. Kým ešte v minulom roku dával Okresný súd v Trenčíne za pravdu bývalým zamestnancom, ktorí predali svoje akcie v zamestnaneckej spoločnosti Portlandcement (privatizátorovi cementárne) francúzskemu Lafarge, od začiatku tohto roka postupne zamieta ich žaloby. Tie sa týkali neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru a s tým súvisiacej žiadosti o náhradu mzdy.

Príčinou súdnych sporov je stále prebiehajúci súboj medzi akcionármi Považskej cementárne. Rozhodujúci podiel v nej ovláda nemecký Berger Holding GmbH Passau, približne 27 percent akcií má na svojom účte Lafarge Group. Prepustení zamestnanci považujú rozhodnutie svojho bývalého zamestnávateľa za pomstu hlavného akcionára cementárne za to, že svoje podiely predali konkurenčnej záujmovej skupine. Predať svoj podiel za lukratívnych podmienok sa minulý rok odhodlalo osemdesiat radových zamestnancov, sedemnásť z nich dostalo v auguste výpoveď. Hoci oficiálnym dôvodom bola personálna reorganizácia spoločnosti, ich miesta vedenie spoločnosti vzápätí znovu obsadilo.

Zmena „názoru“ súdu nie je podľa pozorovateľov prekvapujúca. Denníku SME sa v tejto súvislosti podarilo zistiť, že personálny šéf Považskej cementárne je v priamom príbuzenskom vzťahu so zamestnankyňou Okresného súdu v Trenčíne. Napriek rastúcemu objemu výroby a tržieb sú Považská cementáreň voči svojim akcionárom skúpe. Spoločnosť ešte nikdy nedokázala vyplatiť dividendy a nejasný ostáva aj spôsob použitia zisku. Menšinový akcionár Lafarge, ktorý sa už viackrát neúspešne pokúsil o získanie vplyvu v jednotlivých orgánoch cementárne, podozrieva nemecký Berger z neoprávneného transferu ziskov do inej spoločnosti.

Privatizácii Považskej cementárne spriaznenému subjektu „napomohlo“ v roku 1995 Združenie robotníkov Slovenska, ktorého predstaviteľ figuroval v čase jej predaja v orgánoch Portlandcementu. Ten v roku 1995 získal 58 percent spoločnosti za 226 miliónov korún, za ďalších 10 percent zaplatila o rok neskôr 15 mil. Sk.

MICHAL NALEVANKO