Utiekame sa. Keď nám náš svet nestačí, dúfame a snívame. O inom, farebnejšom svete. O svete, kde máme schopnosti a možnosti. Kde platia trochu posunuté zákony, kde mystika nie je frázou. Kde ľudia cítia a preciťujú.
Na tejto vlne sa úspešne vezie Paulo Coelho. Je úplne jedno, či hrdinom je pastier Santiago a jeho alchýmia, alebo Athena ako čarodejnica z Portobella. Lebo Coelho dáva nielen nádej, ale aj vysvetlenie. Také, ktoré sa ľahšie trávi.
Založené na módnej kombinácii náboženského mišmašu, ako je napríklad kult matky bohyne premiešaný s prvkami hnutí new age s jemnou dochuťou panteizmu. Pridaná troška z arabských rituálov a štipka zenu. Toto je jeho Athena, vlastným menom Sherine, adoptovaná dcéra libanonských utečencov, sama pôvodom z Rumunska, ktorá v sebe objavuje čarodejnicu. Teda aspoň to, čo by sme dnes čarodejnicou nazvali. Prípadne zvolili výstižnejší výraz „guru“, teda čosi medzi femme fatale a dôverčivým dieťaťom.
Jej príbeh sa autor rozhodol vyrozprávať z pohľadu iných osôb. Toto formálne gesto a snaha o reportážnu výpoveď však naráža na svoje vlastné hranice. Už len tým, že celý čas netušíme, čo si vlastne myslí sama Athena. Ale vraj: „Najlepší spôsob, ako sa dozvedieť, kto sme, je neraz dozvedieť sa, ako nás vidia iní.“
Tak sa pozeráme: pozeráme, ako sa pozerajú. A sledujeme, krok za krokom, Atheninu cestu k vyrovnaniu sa s vlastnou minulosťou, s menenou prítomnosťou a zmenenou budúcnosťou.
Je možno lacné, keď autor hrá na mystiku. Musí sa však uznať, že u istého typu čitateľov zaručene trafíte. A možne je tiež lacné, keď servíruje instantnú filozofiu. Teda presnejšie, instantnú múdrosť. Napokon, kto už dnes vie, čo je to tá múdrosť?
Platí však jedno: s mnohým, čo je v Čarodejnici z Portobella napísané, súhlasiť nemusíte, musíte však uznať, že táto kniha je napísaná naozaj zručne.
Kniha, ktorá nie je silná tým, že by vám ukázala, čo je v živote dôležité. Je silná tým, že vás prinúti zamyslieť sa, čo je dôležitým pre vás. Aj keby to mal byť stokrát opak hodnôt vyzdvihovaných v Coelhovom texte. Navyše, neuveriteľne dobre sa pri nej relaxuje. Frustruje len jedným: to si Coelho naozaj myslí, že nevieme, kto bol Darwin?
Paulo Coelho: Čarodejnica z Portobella. Preklad: Jana Marcelliová. Ikar 2007.
