BRATISLAVA. Ceny na Slovensku budú rásť rýchlejšie, najmä pre drahú ropu, ktorá zvyšuje ceny palív aj energií. Ale aj pre výrazne drahšie poľnohospodárske plodiny ako kukurica či pšenica. Tie zasa spôsobujú zvyšovanie cien väčšiny potravín. Práve tie by mali v budúcom roku zdražieť najviac.
OECD medzi prvými
Tieto dôvody viedli Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) k prehodnoteniu doterajších predstáv.
Inflácia sa podľa OECD u nás v budúcom roku zrýchli na vyše tri percentá. V roku 2009 by sa však tempo rastu cien malo spomaliť. Pôvodné odhady boli oveľa nižšie. Pohybovali sa okolo dvoch percent. Vyššia inflácia by príchod eura v roku 2009 ohroziť nemala. Potraviny, energie a palivá budú drahšie aj inde v zahraničí.
OECD patrí medzi inštitúcie, ktoré ako prvé zmenili inflačné prognózy, do ktorých už zapracovali ropu aj agrárne plodiny. Nasledovať by mali ďalšie inštitúcie.
Ministerstvo financií však ešte prognózy nemenilo a v štátnom rozpočte na budúci rok, ktorý tento týždeň schválil parlament, počíta len s 2-percentnou infláciou. „V čase, keď sa robila prognóza, zohľadnili sa faktory, ktoré boli vtedy známe. Pri najbližšej prognóze zohľadníme aj novšie skutočnosti,“ povedal hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák si o najnovších číslach z OECD myslí, že sú reálne. „Nárast cien potravín a ropy vytiahne infláciu v budúcom roku vyššie, ako sa čakalo,“ povedal.
Ropa by podľa neho nemala pokračovať v zdražovaní z posledných mesiacov. No infláciu v budúcom roku potlačí aj preto, že začiatkom tohto roka bola cena ropy takmer o polovicu nižšia ako v súčasnosti. Jej zlacnenie na budúci rok pritom dnes nikto neočakáva.
Koršňák si myslí, že inflácia by sa na budúci rok mohla dostať až na tri a pol percenta. Len samotné potraviny by mali zdražieť v priemere až o sedem percent. Väčšinu tohto roka sa pritom ceny potravín príliš nemenili, v niektorých mesiacoch dokonca klesali. Zdražovať sa začali až v polovici jesene.
Ceny nám euro nevezmú
„Myslím si, že to neznamená ohrozenie eura,“ povedal Koršňák na otázku, či avizované zrýchlenie rastu cenovej hladiny môže spôsobiť problémy pri vstupe Slovenska do eurozóny.
Ľudia si na budúci rok priplatia aj za cigarety pre vyššie spotrebné dane od budúceho roka. Škatuľka by mala byť drahšia asi o desať korún. Prejaví sa to asi až v polovici budúceho roka. V prvých mesiacoch budú obchodníci rozpredávať zásoby, ktoré si tvoria už v súčasnosti. „Medzi príčiny vyššej inflácie okrem pretrvávajúceho vplyvu vysokých cien potravín a rastu nepriamych daní zahŕňa OECD aj efekt prechodu na spoločnú menu euro,“ povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Ten sa prejaví podľa neho ešte pred samotným zavedením eura. Niektorí obchodníci už dnes „preventívne“ zvyšujú ceny, aby ich nikto po vstupe do eurozóny nemohol obviniť, že zneužili euro na obohatenie.
Vyššia inflácia, ako sa čakalo, bude mať dosah aj na rozpočet. Pre vyššie ceny štát vyberie viac z daní, najmä z DPH. Na druhej strane odíde zo štátnej pokladnice viac peňazí, pretože aj ministerstvá nakupujú napríklad palivá a rôzny materiál, ktorý bude drahší. „Vývoj na trhu sa mení veľmi často. To nie je taký výrazný rast, aby to spôsobilo zásadný problém v štátnom rozpočte,“ povedal v súvislosti s novou prognózou OECD hovorca Šmál.
OECD čaká na budúci rok aj spomalenie rastu našej ekonomiky zo súčasných 9 na približne 7 percent.
