BRATISLAVA. Plány na prestavbu bratislavského letiska ukazujú, že štát mieni stavať pomaly a veľmi draho.
Ministerstvo dopravy pripravilo na rokovanie vlády materiál o rozvoji najväčšieho slovenského letiska v Bratislave. Podľa odhadov by štát v rámci dvoch etáp výstavby minul 9,5 miliardy korún. Za rovnaké alebo podobné investície mali uchádzači o privatizáciu letiska zaplatiť o miliardy menej.
Reálne sú dve možnosti
Ak bude chcieť letisko zvládnuť v budúcnosti nárast cestujúcich, bude potrebovať investície na rozvoj. Ministerstvo dopravy odhaduje, že by malo ísť o viac ako 9,5 miliardy.
Do úvahy pritom pripadajú podľa ministerských úradníkov zdroje zo štátneho rozpočtu, kombinácia štátnych zdrojov a zdrojov letiska, vytvorenie spoločného podniku so strategickým investorom alebo prenájom letiska na 20 alebo 25 rokov formou koncesie.
Prvé dve možnosti sú však viacmenej vylúčené. Podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho politika štátu nepočíta s tým, že ich rezort mal do letiska vliať nejaké peniaze. Úverová kapacita letiska sú dve miliardy a keďže štát zvyšných 7,5 miliardy korún pravdepodobne zo štátnej kasy nepustí, aj možnosť kombinácie štátnych a letiskových zdrojov je mimo hry.
Reálne sú teda dva varianty. „Mne sa javí ako výhodný tretí alebo štvrtý variant,“ povedal v stredu po rokovaní vlády minister Vážny. Konečné rozhodnutie padne v januári.
Štát zaplatí viac
Štyri konzorciá, ktoré sa zúčastnili na tendri na predaj bratislavského letiska, však ponúkali za obdobné investície oveľa nižšie sumy. Za terminál, ako ho chce postaviť aj ministerstvo dopravy, chceli vynaložiť od 1,8 až 3,8 miliardy korún.
Napríklad víťazné konzorcium TwoOne chcelo podľa poslednej ponuky kompletne prestavať letisko na kapacitu šesť miliónov pasažierov ročne s nákladmi do 5 miliárd korún. To je asi o polovicu menej, ako chce štát investovať teraz.
„Naďalej trváme na tom, že naša ponuka bola výhodná pre Slovensko aj letisko. Je zrejmé, že parametre ministerstva sú slabšie, investície sú drahšie a časový horizont budovania letiska je dlhší,“ povedal hovorca Penty Martin Danko.
Hovorca ministerstva dopravy Marián Jánošík sa k porovnávaným číslam nechcel vyjadriť, lebo investičný plán rezortu vláda neprerokovala. Podľa neho treba rozlíšiť budovanie letiska v prvej a druhej etape.
V prvej chce štát vynaložiť na rekonštrukciu a dobudovanie starého terminálu 2,8 miliardy s tým, že bude mať maximálnu kapacitu 4,5 milióna cestujúcich. Napríklad druhý v poradí v privatizačnom tendri, konzorcium Abertis ponúkal terminál na päť miliónov pasažierov ročne zhruba za 2,9 miliardy. Do roku 2014 majú podľa Jánošíka potom miliardové investície rozšíriť kapacitu letiska na 6,8 až osem miliónov cestujúcich ročne.
Údaje o cenách, za ktoré chcelo konzorcium slovenskej firmy Penta, viedenského letiska a rakúskej finančnej skupiny Raiffeisen stavať, pochádzali z konečnej záväznej ponuky v privatizačnej súťaži. Jej splnenie mohol štát po privatizácii vymáhať.
Investor bez tendra?
Ministerstvo dopravy priznalo, že rokuje aj s viacerými investormi. Na otázky SME, či vypíše preto medzinárodný tender na výber strategického investora, hovorca Jánošík povedal, že ide o špekulatívnu otázku.
Spoločnosť Penta, ktorá bola súčasťou víťazného privatizačného konrzorcia TwoOne, ešte v lete upozornila ministra Vážneho, že ak nebude tender vypísaný, bude to v rozpore s pravidlami Európskej únie. „Európska komisia môže v takom prípade rozhodnutie vlády zrušiť,“ povedal Danko.
