Školská knižnica nemusí byť miestom, kam sa chodí s nechuťou po knihy na povinné čítanie. Sú také, kde deti rady trávia aj prestávky a kde knihy stoja za požičanie. Kde sa už predškoláci zoznamujú s internetom a deťom chodia čítať starí rodičia. Kde sa dá aj prespať.

Z tradičných školských knižníc, ktoré donedávna zabezpečovali predovšetkým odporúčané čítanie žiakom, sa postupne stávajú elektronické. Tie sprístupňujú aj audiovizuálne a elektronické dokumenty. Mnohé školské knižnice rozširujú základné knižnično-informačné služby o nové špeciálne služby, čitateľov si vychovávajú už od predškolského veku. Podľa správy Slovenskej pedagogickej knižnice o stave školských knižníc za rok 2006 je ich úroveň v porovnaní s optimálnym modelom stále nízka. Príčinou je nedostatok finančných prostriedkov vyčlenených z rozpočtov škôl na prevádzku a činnosť školských knižníc, ako aj ich slabá angažovanosť pri získavaní financií z doplnkových zdrojov.

Práve tento stav by mal pomôcť riešiť aj pripravovaný národný projekt rezortov školstva a kultúry, ktorý zabezpečí modernizáciu školských knižníc a prístup žiakov a učiteľov k digitálnemu obsahu vo výchovno-vzdelávacom procese.

Školské knižnice sa menia

Školské knižnice metodicky riadi Slovenská pedagogická knižnica. Jej metodička Rozália Cenigová hovorí, že tie klasické sú pomaly na ústupe, menia sa na elektronické školské knižnice, ktoré poskytujú aj špeciálne služby, majú prístup na internet. Teda, ak majú peniaze, ktoré závisia od zriaďovateľa školy a jeho ochoty podporovať prevádzku a činnosť školskej knižnice.

Záber dnešných knižníc je teda oveľa širší, prvoradá je informačná výchova, čitateľská gramotnosť.

V posledných rokoch sa to mierne lepší, hovorí metodička. Nájdu sa vzorové knižnice, kde sú už online katalógy, počítače, okrem kníh, novín a časopisov aj audiovizuálne a elektronické dokumenty. "Knižnice začínajú oživovať svoju činnosť, učia deti vyhľadávať zdroje, ktoré nie sú len v knižnici, ale aj mimo. Do podujatí zapájajú nielen deti, ale aj rodičov či starých rodičov, miestnu komunitu. Napríklad starí rodičia čítajú deťom."

Ako sa dostať k peniazom

Ministerstvo školstva budovanie školských knižníc podporuje už druhý rok cez grantový program Elektronizácia a revitalizácia školských knižníc. Program je určený pre základné a stredné školy a má prispieť k zlepšeniu fungovania školských knižníc, ako aj aktivít zameraných na aplikáciu informačných a komunikačných technológií, internetizáciu školských knižníc či zvyšovanie čitateľskej kultúry žiakov. Do pilotného programu sa v roku 2006 zapojilo 259 školských knižníc na základných a stredných školách, z nich 53 získalo podporu päť miliónov. Tohto roku sa už prihlásilo 514, sumou 20 miliónov ministerstvo školstva podporilo 206 knižníc.

Školské knižnice si finančne môžu už tretí rok prilepšiť aj vďaka súťaži o najzaujímavejšie podujatie školskej knižnice k Medzinárodnému dňu školských knižníc. Vlani sa do súťaže prihlásilo 201 školských knižníc, ocenenie získalo deväť knižníc z celkového počtu 179 hodnotených podujatí. Prvú cenu a finančnú odmenu 30 000 korún získala knižnica Základnej školy v obci Skýcov, kde zorganizovali medzi svojimi žiakmi a žiakmi College P. Eluarda v Paríži medzinárodný chat a videochat v nemčine pod názvom Kniha bez hraníc, mladší žiaci vyrábali leporelo a žiaci druhého stupňa sa hrali na spisovateľov pri dotváraní príbehu o francúzskom kapitánovi, ktorý stroskotal na ostrove.

Česko nám vraj závidí

Rozália Cenigová hovorí, že v Čechách nám naše školské knižnice závidia. Predbehli sme ich, máme právnu normu o knižniciach, granty, súťaž knižníc, koncepciu vybavenia školskej knižnice.

Školské knižnice v číslach

• v 3039 základných a stredných školách je 5273 školských knižníc,
• 16 školských knižníc je zlúčených s verejnými knižnicami,
• 49 pobočiek verejných knižníc je umiestnených v školách,
• školské knižnice evidujú 9 313 216 knižničných jednotiek,
• knižnice na školách majú 416 144 registrovaných používateľov, z toho 355 798 žiakov,
• vlani mali knižnice spolu 1 493 226 výpožičiek - žiaci si požičali 790 727 knižiek krásnej a 185 625 odbornej literatúry.