Už po prečítaní prvých riadkov knihy Ivice Ruttkayovej je jasné, že autorka bude ironicky vypovedať, uštipačne pristihovať a nemilosrdne poukazovať.
Ivica Ruttkayová sa v knihe Marylin miluje literatúru zaoberá – miestami sarkasticky, inokedy pateticky a chvíľami monotónne – predovšetkým situáciou žien stredného veku. Existencia jej protagonistiek prebieha pod ustavičným tlakom biologickej determinácie. Hlási sa starnutie, blíži sa menopauza, hrozí onkologická diagnóza.
Práve zrada ženy vlastným telom, ktoré prestáva byť zdrojom atraktivity a iba frustruje, spôsobuje sociálnu a ekonomickú diskrimináciu.
Žena sa vyraďuje zo sietí vzťahov (v texte Callgirl je to príliš explicitne zobrazené vypadnutím z mobilnej siete). Stáva sa cudzinkou, pre seba i ostatných a jej miesto (v zamestnaní i v posteli) preberajú mladšie, ktoré sú pripomienkou jej minulého života. Teraz je jej príbehom životný zostup, schody tu zásadne vedú smerom dolu.
Prichádza o sebaúctu, funguje v desivom kolotoči všedného dňa, ktorý je stelesnením pekla. Nakupuje vo výpredajoch nekvalitné potraviny, žije svoj nekvalitný výpredajový život. Občas sa pokúša zúfalo nájsť rovnováhu, „porozumieť vlastnému telu“ – prostredníctvom kozmetiky, alternatívnej medicíny či najrôznejších módnych trendov.
Uvedená optika potom určuje aj podobu rodových konfrontácií. Tie prebiehajú prísne monologicky. V autorkinej, často mechanickej konfrontácii mužského a ženského náhľadu na svet (priamo je prítomná v cykle Generácia) sa dialóg ani nepredstiera. Bazíruje sa najmä na rozdieloch.
Muži sú väčšinou predvádzaní ako do seba zahľadení, bezcitní tupci, sexuálni agresori, ktorým v tejto spoločnosti patrí spoločenská, ekonomická prevaha. Toto nastavenie redukuje Ruttkayovej postavy na biologické, rodové a sociálne roly a k rodovo jednostrannému pohľadu sa pripája aj silná sociálna tendencia.
Korektný a uhladený štýl nepôsobí u človeka od kultúry, ktorým autorka je, prekvapujúco, no problematické je, keď sa literárna erudícia prejaví v akoby metatextových autorských komentároch, ktoré pôsobia vlastne celkom zbytočne.
Autorka predvádza nevľúdne výseky z reality s úporným, miestami čitateľsky neúnosným sarkazmom a prezentovanú, miestami prepiatu existenčnú ťaživosť neodľahčuje ani náhodou.
Avšak práve momenty zlostnej dikcie a zžieravej (seba)irónie sa ukazujú byť autentickou polohou písania, na mnohých miestach ho zbavujú nepríjemnej tézovitosti a vyzdvihujú ho z fádnosti vopred nastavených rámcov.
Ivica Ruttkayová: Marylin miluje literatúru.
Aspekt. Bratislava 2007.
Autor: Ivana Taranenková (Autorka je publicistka)
