Zatiaľ asi najviditeľnejší rozdiel medzi vládou Jaroslawa Kaczyńského a novým kabinetom Donalda Tuska je v poľskej zahraničnej politike. Tá tiež stojí za prvými spormi medzi novým premiérom a prezidentom Lechom Kaczyńskym.
V Bruseli s nadšením
Po prvej oficiálnej návšteve, ktorá viedla do Litvy, odišiel Tusk v utorok prvýkrát v úlohe predsedu vlády do Bruselu. Návšteva sídla Európskej únie mala ukázať, že poľská zahraničná politika sa s novým premiérom zmenila. Európski politici privítali nového premiéra s nadšením, hovoriac o Tuskovi, že je ich „priateľom“, „naozajstným Európanom“ a majú voči nemu plnú dôveru.
Určite v tom zohrala úlohu aj akási úľava z toho, že v Bruseli sa už nebudú musieť dlhšie stretávať s premiérom Kaczyńskym.
Zmena zahraničnej politiky je viditeľná aj v iných smeroch. Tusk vyhlásil, že Poľsko už dlhšie nebude blokovať začiatok rokovaní o prijatí Ruska do Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Má to byť priaznivé gesto k Moskve, s ktorou má Varšava už dlhší čas veľmi zlé vzťahy.
Posledné dva roky udávala hlavné slovo v medzinárodných otázkach prezidentská kancelária. To chce však nová vláda zmeniť, čo nie je po chuti prezidentovi Kaczyńskému.
Premiér verzus prezident
Jeho kancelária prijala premiérovo gesto k Rusku s „hlbokým znepokojením“.
Opačné názory majú prezident a premiér aj v otázke prítomnosti poľskej armády v Iraku. Rozchádzajú sa tiež v postoji pri výstavbe americkej protiraketovej základne na území Poľska.
Kým bratia Kaczyńskí americké plán podporovali bez výhrad, nový premiér je v tejto otázke oveľa opatrnejší.
