BRATISLAVA. V prieskume, ktorý skúmal ich vedomosti, dopadli slovenskí pätnásťroční žiaci spomedzi rovesníkov z 57 krajín sveta už druhýkrát podpriemerne.
Výskum robí Program na medzinárodné ohodnotenie študentov (PISA) každé tri roky, aktuálne v 57 krajinách OECD. V prieskume sleduje tri úrovne gramotnosti: matematickú, prírodovednú a čitateľskú. Má ukázať, ako sú žiaci posledných ročníkov základných a prvých ročníkov všetkých typov stredných škôl schopní využiť naučené vedomosti v praxi.
V matematickej gramotnosti sme skončili na 26. mieste, v prírodovednej na 30. a v čitateľskej na 34. mieste. Vo všetkých kategóriách pod priemerom.
Testy na Slovensku sa robili minulý rok, predtým v roku 2003. Výsledky našich žiakov sa výrazne nezhoršili, zhoršilo sa však naše postavenie v rámci testovaných krajín. „Situácia regionálneho školstva sa oproti roku 2003 nezlepšila. Práve naopak, stagnuje, takže s tým budeme musieť niečo robiť,“ ohodnotil výsledky prieskumu minister školstva Ján Mikolaj.
Česi nás predbehli
Česi, s ktorými sme mali rovnaký systém vyučovania, dopadli vo výskume oveľa lepšie. V prírodovednej kategórii sú Česi na pätnástom mieste.
„České, podstatne lepšie výsledky, ma prekvapili,“ povedal analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál. Zriaďovatelia českých škôl oproti slovenským však získali väčšie právomoci, určite stúpli výdavky na žiaka, i platy učiteľov sú vyššie. Viac dávajú aj na vedu a výskum, hovorí Košťál.
Najlepšie výsledky dosiahlo Fínsko. „Fínsko nepatrí medzi krajiny, ktoré dávajú na žiaka veľa peňazí. Školstvo je typické tým, že sa zameriava na sociálne znevýhodnených,“ hovorí Košťál.
Rozdiely podľa typov škôl
„Dôležité je dosiahnuť úroveň dva,“ vysvetľuje národná koordinátorka štúdie Paulína Koršňáková. Na škále od prvej po šiestu úroveň, kde šiesta je najlepšia, dosiahlo najviac našich žiakov tretiu úroveň.
Veľké rozdiely sú u nás na jednotlivých typoch škôl. Pätnásťroční žiaci na základných školách dokážu napríklad v prírodovednej oblasti jednoducho uvažovať a vysvetliť vedecký výskum. Najvyššiu úroveň, keď žiaci dokážu aplikovať vedomosti a formulovať argumenty na podporu rozhodnutí, dosiahli len študenti na osemročných a štvorročných gymnáziách.
„Presne vidieť, ako sa slabšie sociálnoekonomické prostredie prejavuje na úrovni vzdelania,“ vysvetľuje Košťál. „U nás musia žiaci pri každom prechode úrovňou vzdelania ísť na prijímačky. Sociálne slabší sú znevýhodnení, pretože si nemôžu dovoliť investovať do súkromného doučovania, krúžkov alebo učebníc,“ vysvetľuje Košťál.
Nie sme zvyknutí na praktickú školu
„Žiaci dokázali vypracovať vedomostné otázky, problém mali s praktickými,“ povedala Zuzana Gašparíková z petržalského gymnázia, ktorá vyhodnocovala testy PISA.
Problém podľa nej nastal, keď žiaci mali určiť ako sa nejaká fyzikálna alebo chemická vlastnosť dá aplikovať pri využití či oprave airbagu.
„Myslím si, že problém mali skôr žiaci z menších miest, ale nikto z našich žiakov nie je zvyknutý na takúto metódu skúšania,“ povedala Gašparíková.
Zmeny sú nevyhnutné
„Musíme niečo zmeniť. Predovšetkým cez obsahovú reformu školstva. Zrejme musíme nechať určitú voľnosť aj školám a rodičom, aby si vedeli dotvoriť vlastný profil v rámci študijných programov,“ povedal Mikolaj.
Analytik súhlasí, že školy musia dostať pri rozhodovaní a vytváraní vzdelávacích programov väčšinové právomoci.
„Kým sa zmeny prejavia na výsledkoch vzdelávania, bude trvať aspoň desať rokov,“ povedal Košťál.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Učitelia v Čechách vyštrajkovali viac peňazí pre školy
Viac ako stotisíc českých učiteľov v stredu štrajkovalo. Žiadali 2,5 miliardy českých korún navyše na platy a pol miliardy korún navyše na školské pomôcky. Učitelia neboli spokojní s vládnym návrhom rozpočtu.
Český parlament školstvu nakoniec včera školstvu pridal jednu miliardu.
Platy v českom školstve sú tiež pod úrovňou priemernej mzdy približne o tisíc korún a pohybujú sa na úrovni 20 tisíc českých korún (vyše 25 tisíc slovenských korún). Priemerný plat v slovenskom školstve je 16 tisíc korún.
Školám platíme podpriemerne
Pracovníci v školstve zarábajú o tritisíc korún menej ako priemerný zamestnanec. Na vzdelávanie dávame o percento menej ako priemerný člen OECD.
Priemerný plat v školstve je v porovnaní s priemernou mzdou nižší o vyše tritisíc korún. Platy v školstve sa od budúceho roku zvýšia o štyri percentá. Priemerná mzda by v rovnakom období mala vzrásť asi o 6,6 percenta.
Na jej úroveň by sa mali podľa hovorkyne ministerstva školstva Viery Trpišovej na budúci rok dostať pedagogickí zamestnanci v regionálnom školstve. „Prekročiť priemernú mzdu by mali vysokoškolskí učitelia,“ povedala Trpišová.
Školskí odborári požadujú, aby priemerné mzdy pedagógov dosiahli úroveň 1,2 až 1,6-násobku priemernej mzdy.
Všetci, ktorí pracujú v školstve, by sa na úroveň priemernej mzdy mali dostať do konca volebného obdobia. Zaviazala sa k tomu vláda.
Ako oceniť kvalitu
Na vysokých školách by poplatky mohli zabezpečiť, aby mzda zohľadňovala kvalitu učiteľa. „Súčasný platobný mechanizmus neumožňuje, aby kvalitní a úspešní učitelia mali vyššie platy ako ostatní učitelia,“ povedal Radovan Ďurana z inštitútu INESS.
Peniaze nie sú všetko
Na budúci rok parlament odhlasoval viac peňazí z rozpočtu na školstvo, ale ich podiel na hrubom domácom produkte klesá zo 4,1 na 3,9 percenta.
Menej investujeme do školstva aj v porovnaní s vyspelými krajinami. „Priemer OECD bol pred tromi rokmi 5,8 percenta, u nás 4,8 percenta HDP,“ povedala Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. To isté platí aj o výdavkoch na vedu a výskum.
Podľa Ďuranu ani viac peňazí nemusí znamenať vyššiu kvalitu. „Efektívnejšie by sa mali využívať existujúce zdroje,“ povedal.
(vf)
