Zriaďoval som si prvé bankové konto v nemeckej banke v malom meste. Moju zmluvu dostal na starosť asi šesťdesiatpäťročný Herr Funke. Privítal ma odmerane v sivom obleku a podal mi studenú ruku. Zobral ma do kancelárie a sadol si k počítaču. „Poprosím vás najprv o váš občiansky preukaz. Ale ešte skôr, pre evidenciu, v ktorom spolkovom štáte máte trvalý pobyt?" „Viete, ja nie som z Nemecka." „Aha! A odkiaľ?" „Z Bratislavy. Zo Slovenska," odvetil som. Pán Funke sa ku mne otočil s úplne zmeneným výrazom na tvári. Črty mu zmäkli a na perách mal zvláštny sladký úsmev, akoby sa zrazu stal moderátorom vianočného charitatívneho programu. Obával som sa, že mi porozpráva epickú ságu o starom Pressburgu, nútenom povojnovom odsune a stratenej domovine. A ja mu budem musieť po miernom citovom vydieraní vysvetliť, že môj starý otec bol spišský Nemec z Levoče, takže sme vlastne krajania, a tak ďalej. Lenže Funke reagoval inak. „Naozaj? Z Bastislovi? To je krásne. A také zaujímavé!" zvolal dojato a pokračoval: „Takže z Vastisravi, alebo ako sa to... To mi je ľúto... A nie ste hladný?" spýtal sa ma ako utečenca, ktorý práve dorazil z centra genocídy v Darfúre. Už sedemnásť rokov mám bankové konto, ale toto sa ma ešte nikdy nijaký úradník za priehradkou nespýtal. A to som už vystriedal niekoľko finančných inštitúcií, ktoré sľubovali nadštandardné služby. Začínal som chápať, prečo majú nemecké banky v zahraničí také dobré meno - každému klientovi pri priehradke na požiadanie prinesú teplé jedlo! Pred chvíľou som obedoval, ale chvíľočku som koketoval s myšlienkou, že odpoviem: „Áno, som veľmi hladný." Čo by sa stalo? Priniesol by mi nejaké tradičné nemecké jedlo, ako sú švábske špecle alebo frankfurtské biele klobásy? „Nie, ďakujem, pred chvíľou som jedol," priznal som pravdivo. „Viete, Slovensko už nie je taká exotika ako kedysi. Poznáte Vysoké Tatry? Veľa Nemcov tam chodieva na turistiku. Alebo Košice, po nemecky Kaschau, kde sa narodil u vás taký populárny spisovateľ Sándor Márai? Počuli ste o obľúbených kúpeľoch Piešťany?" „Nie, nič z toho, žiaľ, nepoznám," odvetil Funke. „Ale ja som tam ďaleko, na východ od Ruska, ešte nikdy nebol," dodal úprimne a vyhlásil, že odo mňa za založenie konta v nijakom prípade nevezme ani cent.