BRATISLAVA. Hoci je väčšina klientov domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb ťažko chorá, sestry, ktoré v zariadeniach pracujú, im nemôžu poskytnúť zdravotnú starostlivosť.
„Ak majú napríklad preležaniny, mala by prísť iná sestra, napríklad z Agentúry ošetrovateľskej starostlivosti a ošetriť im ich,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
VIDEO - Mária Lévyová: Zdravie starších ohrozuje nečinnosť vlády
Klesol im aj plat
Zmenu priniesli novelizované zdravotnícke zákony v roku 2004, keď sociálne zariadenia vypadli zo zoznamu poskytovateľov zdravotných služieb.
Sestry odvtedy poskytujú zdravotnú starostlivosť protizákonne, alebo im ju v zariadeniach zakázali poskytovať, preradili ich za ošetrovateľky a na zdravotné výkony musia volať iné sestry či pohotovosť. Plat ošetrovateľky je o tisíc až tritisíc korún nižší ako plat sestry.
Príbuzní, ktorí dávajú starých rodičov do domovov, a spoliehajú sa, že im tam poskytnú stálu zdravotnícku starostlivosť, sú podľa sestier zavádzaní. Ministerstvá práce a zdravotníctva žiadajú o zmenu.
Ministerstvo práce podľa Daniely Rodinovej z tlačového odboru o probléme vie a so situáciou nie je spokojné. „Preto sme už v prvom polroku 2007 zapracovali do návrhu zákona o sociálnych službách možnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb prostredníctvom kvalifikovaných sestier pracujúcich v týchto zariadeniach.“
Zmena až na budúci rok
Návrh zákona však vláda nedostala, ministerstvo požiadalo o jeho odklad na budúci rok.
Sestry nie sú s odkladom spokojné, nepáči sa im ani to, že sa s nimi ministerka Viera Tomanová zo Smeru nestretla a neodpovedala ani na listy, v ktorých žiadali o vysvetlenie, prečo termín posunula.
Ministerstvo práce hovorí, že zákon predloží vláde v máji. Tvrdí, že na jeden list odpovedalo. Aj ministerstvo zdravotníctva s návrhom podľa hovorkyne Silvie Balászikovej súhlasí. Náklady na zdravotnú starostlivosť v zariadeniach by podľa nej hradili zdravotné poisťovne.
Sestry hovoria, že počet klientov, ktorí starostlivosť potrebujú, stúpa. Urobili si prieskum v 36 náhodne vybraných zariadeniach so 4213 klientmi.
„Ukázalo sa, že takmer štvrtina klientov je úplne imobilná, ďalšia štvrtina je imobilná čiastočne, takmer polovica má vážnu psychiatrickú diagnózu (najmä demenciu – pozn. red.) a polovica je inkontitentná,“ hovorí Margita Kostúriková z komory.
Práve v zariadeniach s ležiacimi a psychicky chorými klientmi je podľa nej nevyhnutné preplácať aj zdravotné výkony.
Autor: Text, video: Andrea Hajdúchová
