Obchodné reťazce za rast cien potravín nijako nemôžu, Fico nemá pravdu, že naše marže sú 40 %, voči dodávateľom používame iba etické praktiky, tvrdí v rozhovore pre SME.sk podpredseda predstavenstva COOP Jednota Slovensko Martin Katriak.
Na Slovensku je viacero zahraničných obchodných reťazcov. Nikdy sa vás nesnažili zlanáriť, aby ste prešli k nim?
Mal som iba oslovenia do politiky, zahraničné reťazce ma neťahali. Možno by som na to bol ideálny, pretože skúsenosti mám, ale nikdy k takej ponuke neprišlo. A na mňa žiadne „keby" a podobne, neplatí.
Kto a na aký post vás ťahal do politiky?
Lanárili ma do vysokej pozície strany, ktoré boli pri moci do roku 1998 (HZDS, SNS a ZRS, pozn. autora). Šlo o post štátneho tajomníka.
Prečo ste to nevzali?
Mal som vtedy 45 rokov a svoju perspektívu som nevidel v politike. Aj kvôli tomu, že v nej fungujú nekorektné spôsoby boja, nedodržiava sa v nej slovo a podobne. To totiž nie je môj štýl práce.
Nekorektné spôsoby a nedodržiavanie slova sa v obchode nevyskytujú?
Môžem to hodnotiť, keďže pomerne slušne poznám aj našich konkurentov. Nie, nevyskytujú. Nemám poznatok, že keď sa na niečom dohodneme, tak sa to nedodržiava. Samozrejme, nejde o žiadne kartelové dohody, skôr o dohody trebárs na tému zákona o elektronických registračných pokladniciach a podobne. Niekedy sa také dohody rodia ťažšie, pretože najmä zahraničné reťazce sú trochu rezervované. Ohľadne postupu voči legislatívnym návrhom sa teda dohodnúť vieme, v konkurenčnom boji o zákazníka si ale nič nedarujeme. My nedarujeme nič Tescu, Bille, Kauflandu a podobne, ani oni nič nedarujú nám.
Sú ľudia, ktorí neveria, že medzi vami neexistuje kartelová dohoda.
Neexistuje, pretože klient by vycítil, že ceny nie sú v poriadku. Proste nič také nerobíme, ani vo vzťahu k zákazníkom, ani vo vzťahu k našim dodávateľom.
Premiér Fico kritizuje stúpajúce ceny potravín a za vinníkov označuje reťazce. Tie sa bránia. Aká je teda skutočná príčina?
V obchode pracujem viac ako tridsaťpäť rokov a už za starého režimu som si zvykol na to, že pokiaľ niečo v spoločnosti nefungovalo a bolo to možné na niekoho zvaliť, obyčajne si to odniesol obchod. Či to bol nedostatok banánov, čiernych pančucháčov, hovädzieho mäsa..., vždy za to mohli obchodníci. A boli sme za to straníckymi orgánmi statočne napádaní. Tento prístup sa u niektorých nezmenil dodnes. Využívajú, že „všetci všetkému rozumieme", obchodu najmä.
Premiér Fico nemá korektné a úplné informácie
Čiže prečo stúpajú ceny potravín?
Vidím tam niekoľko premenných. Premiér nedostáva od svojich zdrojov korektné a úplné informácie. Keby ich totiž dostával, hovoril by iné. Chcem ale upozorniť, že - bez ohľadu na môj osobný vzťah - rešpektujem, že v tej pozícii je práve pán Fico. Premiéra akceptujem, či tam sedí Lopata, Krompáč alebo Žinčica. V tomto prípade však dostal zlé informácie a z toho, žiaľbohu, pramenili jeho vyjadrenia pre tlač, že za zvyšovanie cien potravín môže obchod. Pravda je však niekde úplne inde.
Na ňu sa pýtam.
Pravda je veľmi jednoduchá a objektívna. A čudujem sa, že tí, ktorí radia premiérovi, mu to nepovedali. Už roky 
sledujeme problém, ktorý je v celom svete a volá sa „nedostatok úrody". Viac ako rok tiež sledujeme snahu určitých skupín o to, aby sa používali biopalivá. Dlho tiež vidíme snahu určitých skupín získavať pôdu a premieňať ju z pasienkov na stavebné pozemky. Z tohto všetkého pramení - a je to dokázané - že prichádza k znižovaniu produkcie hovädzieho mäsa, mlieka, tým pádom aj mliečnych výrobkov a tak ďalej. To všetko má vplyv na to, že producenti, vidiac dopyt, si upravujú ceny smerom nahor. A boli by sprostí, keby to nerobili.
Ak hovoríte o celosvetovom trende, znamená to, že ceny potravín stúpajú všade?
Presne tak, stúpajú na celom svete. Niekde rýchlejšie, niekde pomalšie, ale všade. Je to len otázka toho, či idú hore o štyri, alebo o šesť percent. Prvé náznaky dopadu toho všetkého na Slovensko sme zbadali začiatkom leta.
Ceny však šli hore až neskôr.
Áno, pretože my máme s dodávateľmi pevné zmluvy na dlhšie obdobie. V COOP Jednota sa to teda prejavilo v septembri a v plnom rozkvete až na jeho konci. Rast cien je teda objektívne zdôvodniteľný a nechápem, prečo ho niekto zneužíva na politický boj.
Za iniciatívou premiéra vidím vplyvné skupiny, ktoré stoja za dodávateľmi
Vidíte za tým teda úmysel zavádzať verejnosť?
Vidím za tým isté vplyvné skupiny, stojace za našimi dodávateľmi, ktoré z nejakých dôvodov otvorili problém svojho vzťahu k obchodným reťazcom. My aj vieme, z akých dôvodov. A práve tieto skupiny cestou ďalších ľudí odovzdávajú údaje premiérovi.
Ktoré skupiny konkrétne?
Tie vám nemôžem pomenovať. Vieme síce, o koho ide, ale nemáme dôkazy. Stoja za niektorými našimi dodávateľmi a majú záujem, aby náš obchod nebral určité benefície, ktoré od nich berie.
Inými slovami - tvrdíte, že vplyvné skupiny, stojace za vašimi dodávateľmi, chcú znížiť svoje náklady, a preto Ficovi podsúvajú nepravdivé informácie?
Nepoužil by som slovo „podsúvajú", lebo to nie je správne. Myslím, že tie skupiny vyvinuli aktivitu smerom k osobám, ktoré dávajú informácie k premiérovi. Ten teda dostal nekorektné a nepresné informácie a byť na jeho mieste, tiež by som si možno povedal „Všiváci obchodníci, čo to tu robíte?"
Ak nechcete pomenovať tie skupiny, pomenujte aspoň dodávateľov, za ktorými stoja.
Nie, pretože nechcem, aby ma tu zajtra niekto začal biť po hlave.
Tak aspoň komodity, ktoré dodávajú.
Nedržal som mikrofón pri ústach tých, ktorí to hovorili. Poviem vám to inak - máme dodávateľov, ktorí nie sú žiadni chudáci, že by do nášho systému dodávali len nejaké dve až tri percentá. Ide o takých, ktorí majú vysoký podiel dodávok. Netvrdím, že tie informácie premiérovi posunuli práve oni, ale možno to boli im podobní. Kto iný by to robil?
Video: Martin Katriak vyslovuje podozrenie, že za mylnými informáciami Ficovi môžu byť veľkí dodávatelia:
Nemôže to byť aj tak, že Fico má naozaj pocit, že potraviny sú príliš drahé a ako ľavičiar chce proste zasiahnuť? Pre voličov je to lákavá agenda.
Som presvedčený o tom, že premiér dostáva neúplné informácie práve od našich veľkých dodávateľov. Keby ich mal totiž úplné, tak by nemohol tvrdiť, čo tvrdí. Konkrétny príklad - okolo desiateho novembra sme mali na pulte kurča za cenu 75 korún. Z toho sa na tej cene podieľal chovateľ 28 korunami, spracovateľ 26, štát 12 korunami (DPH, pozn. autora) a my 8 korunami. Percentuálne to je teda tak, že náš obchod sa na cene podieľa dvanástimi percentami.
Priemerná marža na potraviny je okolo dvadsať percent
Fico však hovoril o štyridsaťpercentných maržiach, blížiacich sa k obchodovaniu s bielym mäsom a so zbraňami.
To mňa osobne dosť zasiahlo, šlo o veľmi nešťastné vyjadrenie premiéra, ktorý tým znehodnotil prácu tristopäťdesiattisíc obchodníkov.
Aké máte teda marže?
Nemám žiadny problém o tom hovoriť. V potravinách máme priemernú maržu približne dvadsať percent. Nikde nemáme nulu, najspodnejšia marža je okolo troch percent a matematicky sa teda z opačnej strany nikdy nemôžete dostať na štyridsať percent.
Akú maximálnu maržu máte pri potravinách a pri ktorých?
Určite máme niekoľko druhov potravín, kde je nad štyridsať percent. Rozhodne to však nie je tovar každodennej spotreby, ktorý by sa kupoval bežne. Napríklad pri mlieku sme mali v novembri maržu okolo 6,33 percent. A pozor - to nie je čistý zisk, pretože do marže treba zahrnúť náklady na energie, zamestnancov a podobne.
Ktoré potraviny majú maržu nad štyridsať percent?
Sú to výnimočné druhy potravín, pri ktorých si to môžeme dovoliť. Ťažko ich takto vymenovať. Máme napríklad jeden taký druh, ale nejde o stálicu, ktorá sa predáva bežne. Mať štyridsaťpercentné marže je náš sen, ale nikdy sa nesplní. Len čo by sme šli hore s cenami, ľudia prejdú ku konkurencii. Nakupujeme totiž za veľmi podobné ceny a rozdiely medzi jednotlivými reťazcami sú práve v maržiach.
Video: Martin Katriak o skutočných maržiach COOP Jednota Slovensko:
Od čoho sa odvíja marža? A prečo ju vôbec máte aj nad štyridsať percent?
To je nemilosrdný a krutý proces nášho marketingu. Vyššie marže majú tovary, ktoré nie sú rýchloobrátkové a dlhšie zaberajú miesto v predajni. A takých je len veľmi málo. Preto sa čudujem slovám nášho premiéra. Vieme to ľahko vyvrátiť, ale z obchodného hľadiska, bohužiaľ, nemôžem hovoriť bližšie o našich maržiach. Štyridsať percent máme len výnimočne.
Ale mňa zaujíma, prečo vôbec existujú marže štyridsať percent a viac.
Znovu hovorím - je to marketingová metóda, ktorá sa proste uplatňuje a nerád by som do nej šiel. Sú to pravidlá tvorby cien, ktoré pred konkurenciou nechcem odkrývať.
Nie je to náhodou tak, že pri istých tovaroch sa ide do dumpingu, obchodník ide do straty alebo na nákladovú cenu s tým, že to vykrýva vysokými maržami pri iných tovaroch?
Okrem iného. Nie je to jediný dôvod, ale ide aj o toto. Obchodník niekedy ide do rizikového konania, kedy predáva bez marže i so stratou, i keď ja osobne s tým nesúhlasím, s výnimkou akcií, dopredajov, sezónnych záležitostí a podobne. Na rozdiel od niektorých kolegov zo zahraničných reťazcov nie som prívržencom toho, aby sa predávalo pod cenu. Nie je to korektné a v tomto smere už malo dávno zasiahnuť Ministerstvo financií, pretože to je podľa mňa proti predpisu. Neúčtuje sa tam totiž DPH. Ministerstvo však tvrdí, že je to v poriadku.
Môže vôbec obmedzenie obchodných reťazcov zákonom znížiť ceny potravín?
Nie. Zákon, o ktorom sa hovorí, na to nemá šancu. Nemôžu klesnúť, lebo ceny stúpajú z iných dôvodov. Situáciu na trhu totiž využívajú prvopestovatelia a keďže je dopyt, zvyšujú ceny. Tona pšenice stála pred rokom tritisíc, dnes je to sedemtisíc korún. Logicky sa to musí prejaviť na cene pekárenských výrobkov, veď kde inde sa to má ukázať? Žiadny zákon nezastaví rast cien, ak naň existujú objektívne príčiny.
Môžete ísť dole s maržami.
Práveže v globále veľmi úzkostlivo dbáme na to, aby sme ich nezvyšovali, a v podstate s nimi stojíme. Dali sme taký prísľub aj v súvislosti s prechodom na euro.
Nejde skôr o nutnosť, že s nimi nemôžete ísť hore kvôli silnej konkurencii?
Nie, to s tým nemá nič spoločné. Ide o náš prísľub s prechodom na euro a proste garantujeme, že marže si nezvýšime. Samozrejme, keď narastú vstupy, logicky sa to prejaví aj u nás. Marža však ostane rovnaká. Znovu opakujem - nešťastné vyjadrenia politikov na adresu obchodníkov sú nepravdivé.
Klesli by ceny potravín, ak by sa znížila DPH?
Čiastočne. Ale to nie je riešením.
Platby za "správne" umiestnenie tovaru na regáli sú v poriadku
Únia podnikateľov a zamestnávateľov v potravinárskom priemysle tvrdí, že reťazce stupňujú tlak na svojich partnerov vynucovaním si rôznych peňažných i nepeňažných plnení. Prečo to robíte?
Viete, takých únií tu je...
No, realitou je, že naozaj žiadate peniaze za to, aby sa niekto dostal do zoznamu dodávateľov, za umiestnenie tovaru na regáloch, za reklamu, akcie a podobne. Prečo?
My len uplatňujeme bežné komerčné praktiky, i keď slovo praktiky zaváňa niečím neslušným. Naučili sme sa ich od partnerov zo západnej Európy. My sme si ich predsa nevymysleli, neprišli sem zo Sovietskeho zväzu. Uplatňujeme ich odvtedy, čo sa tu objavil prvý zahraničný obchodný reťazec - Billa. Ten ich používal a my, aby sme boli konkurencieschopní, sme to začali využívať tiež.
Čiže tie metódy sa tu naozaj uplatňujú?
Ja to vôbec netajím. Sú to obchodné praktiky, ktoré sa bežne uplatňujú v celej západnej Európe. Ide teda o bežné veci, dotiahnuté do perfektných procesov. A je to korektné.
Čo je korektné na donucovaní v zmysle „nezaplatíš, nebudeš k nám dodávať"?
Pán redaktor, v tejto pozícii pracujem strašne dlho. Nikto z dodávateľov mi ani ako Martinovi Katriakovi, ani ako podpredsedovi COOP Jednota nepovedal, že by to bolo nekorektné. Pritom mám medzi nimi plno kamarátov, s ktorými som vyrastal. Poznáme sa roky. A nikto mi nikdy nepovedal, že takto sa nemáme správať.
V médiách sa tak vyjadrili mnohí. A že vám to nepovedia do očí, má svoju príčinu - boja sa, že prídu o pozíciu dodávateľa.
No dobre, ale keď sa boja, nech nechodia do lesa. Obchodné dohody sú vždy dohodou dvoch strán. Nemyslite si, že sa uzatvárajú tak, že dodávateľ príde za mnou, pokloní sa mi a donesie dve fľašky vína, aby som ho zaradil na „listing".
To je v poriadku. Ale vy sám viete, že dodávatelia sa na tie praktiky reálne sťažujú.
Sťažujú sa na veľmi nesprávnej adrese. Mali by to povedať nám.
Tvrdíte teda, že voči COOP Jednota nikto nikdy takú námietku nevzniesol?
To nemôžem povedať, samozrejme, že boli a aj sú jednania o týchto bežných a obchodných praktikách. Ale vždy ide o dohodu, o podnikanie - máme svoje priestory a prečo by sme ich nevyužívali na podnikateľskú činnosť? Keď mi bude dvadsať dodávateľov ponúkať cukor v rovnakej kvalite, logicky si vyberiem tých, ktorí mi dajú najlepšie podmienky. Keď z tých vybraných dodávateľov bude jeden, ktorý bude chcieť, aby bol cukor na regáli na úrovni očí, čo je bomba miesto, tak nech mi za to zaplatí, nie? Vy keď idete do divadla a dáte za lístok sedemsto korún, snáď budete sedieť na lepšom mieste ako ja, čo zaplatím sto korún.
Nie je tá praktika zvrhlá už vo svojej podstate? Logika hovorí, že vy máte dodávateľom platiť za dodávku tovaru, nie oni vám za to, či umiestnite tovar vo výške očí alebo tak, aby ho zákazník ledva videl.
Na otázku zvrhlosti diskutujem veľmi rád, lebo je to dobrá téma a nemyslím tým lascívny smer. Nie, nemyslím si, že je to zvrhlé. Máme možnosť uspokojovať nášho klienta tým, že mu ponúkame tovar od dodávateľa. Obchod sa 
nedá nafúknuť a keď je ich desať, môžete si vybrať iba piatich. A tak si logicky vyberiem tých, ktorí mi dajú najlepšie, nie najhoršie podmienky. Ja v tom žiadne donútenie nevidím. Nemám žiadny pocit donucovania a tvrdím o sebe, že som normálny a priemerne čestný človek.
Že niektorí nemenovaní dodávatelia si myslia čosi iné, je ich problém. Jediný, kto mi to povedal do očí, bol Ivan Oravec zo Slovenskej potravinárskej a poľnohospodárskej komory, ale keď som mu dal argumenty, nevedel protiargumentovať. Zaujímavé je, že táto diskusia prebieha na úrovni medzi výrobcom potravín a obchodom, ale nikto si nedá námahu pozrieť sa do vzťahu medzi výrobcom a pestovateľom. Len preto, že niekoľko anonymných subjektov chce zlepšiť svoju ekonomickú situáciu a je to počuteľné u premiéra? Len preto ideme robiť zákon na obchodné reťazce?
Koľko sa platí za dobré umiestnenie tovaru na regáloch?
Cena je individuálna a o tom by som nerád hovoril, keďže ide o obchodné tajomstvo. Každý reťazec má svoju cenu. My inú, Tesco inú, Billa s Kauflandom detto. Len čo to zverejním, je to zneužiteľné, najmä keď sa to vytrhne z kontextu. Viete, čo ja považujem za nehorázne? Keď predávame tovar po dobe spotreby. Alebo keď ošklbeme zákazníka. To sú veci, za ktoré sa hanbím a hocikedy sa každému ospravedlním. Tie ostatné praktiky sú proste v poriadku, ide o normálne dohody s dodávateľom. My predsa nikoho nenútime, aby s nami spolupracoval.
Nepriamo nútite, pretože až toľko možností nemá, ak sa chce udržať na trhu.
Nie je to celkom tak. Poďme k akciám - robíme ich každé dva až tri týždne. Boli by ste prekvapení, aký je o to medzi dodávateľmi obrovský záujem. A sú za to ochotní zaplatiť. Vyberáme ich elektronicky z tých, ktorí dajú najlepšie podmienky.
Aký je za to poplatok?
Nie veľký, ale ani najmenší. Poďme teraz k samotnej reklame - prečo by sme nemali pýtať od dodávateľa účasť na reklame, keď propagujeme jeho výrobok? Nevidím na to jediný dôvod.
Ide predsa o vaše tržby, vy prví máte eminentný záujem, aby sa výrobok predával čo najlepšie.
Áno, ale máme záujem, aby sme v danej chvíli predali čo najviac kusov konkrétneho výrobku, trebárs nejakých keksov. Nemôžem si pomôcť, pripadá mi normálne, aby sa na tom podieľal aj dodávateľ. V tomto smere nemám žiadne výčitky svedomia.
Od dodávateľov údajne požadujete aj nepeňažné plnenia. Aké?
Oni to síce hovoria, ale ja neviem, prečo. Ja takú praktiku nepoznám.
Tvrdia to nielen dodávatelia, ale aj vyššie spomínaná únia.
Áno, ale to sú v podstate peňažné plnenia, ak myslíme na to isté. Oni majú možno na mysli to, čo občas niekde čítam - že ich nútime, aby prispievali na výstavbu našich obchodných prevádzok.
Nútite?
Ale pán redaktor, radi by sme mali tú silu, ale bohužiaľ, nemáme ju.
Ak ten zákon schvália, budeme hľadať riešenie, ako naplniť naše ciele
Vláda to chce zákonom obmedziť. Čo sa stane, keď sa jej to podarí?
Je ale jej snaha korektná? Sú tie naše praktiky voči dodávateľom neprimeranými podmienkami? Možno si 
spomínate, že keď sa prvýkrát prijímal zákon o obchodných reťazcoch, určitá sila sa snažila presadiť, aby obchod musel predávať najmenej šesťdesiat percent slovenských výrobkov. Veď to bolo smiešne a proti pravidlám slobodného trhu. My sme sa vtedy spýtali - je Coca Cola slovenským výrobkom? Vyrába sa predsa na Slovensku.
V návrhu zákona sa teraz ako neprimeraná podmienka uvádza, že my ako obchod chceme vykonávať kontrolu u našich dodávateľov. Je to normálne? Veď sa neraz stalo, že dokonca minister objavil mäso, ktoré bolo v lehote spotreby, napriek tomu smrdelo. A oni to chcú zúžiť na to, že takéto kontroly môžeme robiť len vtedy, keď sa tam vyrába naša vlastná obchodná značka. Ale tých je možno stopäťdesiat a celkovo máme v sortimente okolo dvanásťtisíc výrobkov. A ostatné nemáme kontrolovať? Veď to je alfa a omega toho, aby sme ponúkali kvalitu! A budeme na tom trvať.
Čo sa teda stane, ak budú tieto veci zákonom obmedzené alebo zakázané?
Musím jednoznačne odpovedať, že ak parlament príjme ten zákon, budeme si ho ctiť a dodržiavať. To však neznamená, že nebudeme hľadať riešenia, ktoré by jednoznačne naplnili naše ciele.
Budete ho obchádzať?
Nie. Nenávidím slovo obchádzať. My budeme riešiť vzťahy s našimi dodávateľmi tak, aby sme boli spokojní s tým, aké ciele chceme dosiahnuť. Nie sme síce chudáčikovia, čo sa našich ziskov týka, ale ani náhodou nie sme na úrovni obchodníkov s bielym mäsom, ako sa to tu snaží niekto podsúvať.
Video: Martin Katriak vysvetľuje, čo urobia, ak obmedzenia pre obchodné reťazce vstúpia do platnosti:
Konkrétne - aký ste mali čistý zisk za minulý rok?
Poviem vám len hrubý, pretože my sme centrála a pre čitateľa by to bolo nezaujímavé. COOP Jednota ako systém mal hrubý zisk okolo 0,7 % z nášho obratu.
Koľko bol obrat?
Ak si dobre pamätám, tak okolo tridsaťtri miliárd. To je obrat všetkých dvadsiatich ôsmich Jednôt, ktoré podnikajú. Čo to je? Nič moc, ak to rozrátate na každú Jednotu. Naši kolegovia zo zahraničia pracujú so ziskom tri až štyri percentá! My sme dlhodobo pod jedným percentom, tak aký je to zisk? Skoro nula.
Veď sa pozrite na iné firmy. Prečo by zo Slovenska odchádzal Carrefour, Delvita alebo Rema? Lebo slnko svieti inak? Nie. Proste im nevychádzajú zámery zarobiť. To je tiež dôkaz o tom, že sa tu nehovorí pravda. Hypernova tiež chcela odísť, ale rozmyslela si to, lebo posledné výsledky sa im konečne zdajú lepšie ako roky predtým. Takže zárobky, o ktorých sa tu hovorí, vôbec nie sú pravdivé. Netvrdím, že sme chudáci alebo v červených číslach, ale stavať vzdušné zámky určite nemôžeme.
Ak by ste však mali pravdu, znamenalo by to, že premiér Fico klame.
Klamal by vtedy, keby vedel, že klame. Podľa mňa má len zlé informácie, ktoré si vôbec neoveril.
Prijatie eura neohrozujeme, sami chceme, aby tu bolo čo najskôr
Tvrdí tiež, že zvyšovaním cien vplývate na infláciu a ohrozujete prijatie eura.
Tu opäť vychádzal zo zlých informácií. V poslednej dobe sa tak už nevyjadruje, takže zrejme už dostal tie správne. Predpokladám, že sa k nemu dostali vyjadrenia z našej strany, ktoré vyvracajú tie pôvodné. A nie cestou Ministerstva hospodárstva, kde je vytvorená komisia, ktorá skúma, či zvýšenie cien zapríčinili obchodníci, spracovávatelia alebo pestovatelia, lebo my v tom máme úplne jasno.
Jedine COOP Jednota mu pritom dala informácie, ostatné zahraničné reťazce u nás mu žiadne nedali, lebo to považujú za súčasť obchodného tajomstva. Zaň to síce považujeme aj my, ale nemôžeme dopustiť, aby sa tu vytvoril dojem, že euro ohrozujú obchodníci. Práve naopak. My chceme, aby tu bolo čo najskôr.
Aké vidíte riziká v prijatí toho zákona?
Vysvetlím najskôr históriu toho celého - v roku 1998 sme požiadali Ministerstvo hospodárstva, aby bol prijatý návrh zákona o obchodných reťazcoch s podtitulom „Koordinácia výstavby a umiestňovania veľkých obchodných jednotiek". Spracovali sme návrh, prerokovali ho v obchodnej obci a poslali na ministerstvo. Sledovali sme jediný účel - aby sa tu veľké prevádzky rozmiestňovali a stavali koordinovane. Aby sa nestalo, že na jednom hektári budú štyri hypermarkety.
Pre zákazníka je to dobré, pretože konkurencia na jednom mieste tlačí ceny smerom dole.
No moment, vy hovoríte ako zákazník, ja ako podnikateľ.
Čiže ste nechceli, aby sa udialo to, čo je v Petržalke, kde je viac konkurenčných prevádzok vedľa seba?
Dajme tomu. Samozrejme, to, čo je zaujímavé pre obchodníka, nemusí byť zaujímavé pre zákazníka. Vždy však hovorím, že zákazník je náš pán. V tej iniciatíve sme však neboli úspešní a náš návrh sa zrazu rozrástol na niečo úplne iná a koordinácia výstavby ostala len v jednom paragrafe. Čiže už vtedy sa začalo hovoriť o zákone o obchodných reťazcoch. Boli sme tvrdo proti nemu a podarilo sa nám za pomoci našich kontaktov niektoré veci prelomiť.
Vylobovať.
Nepodarilo sa nám však zabrániť v prijatí toho zákona, aj keď ho prezident najskôr vrátil. Potom sme to dali na Európsku komisiu a tá povedala, že zhruba tretina predpisu nie je v súlade s princípmi platnými v EÚ a požiadala vládu, aby ho renovovala. Ostal však neúčinný aj v tej novelizovanej podobe. Proste sa neuplatňoval, lebo sa to nedalo.
To hovoríme o roku 2003?
Presne. Novelizovaný bol, tuším, o rok neskôr. Zákon teda platil a my sme s našimi dodávateľmi nažívali v zhode až 
do konca minulého roka, keď sa tu znovu objavili ďalšie snahy o jeho pritvrdenie. Zrazu sa to objavilo v legislatívnom pláne vlády s tým, že termín bol určený na november 2007. Vtedy sa pritom ani nechyrovalo, že ceny potravín porastú. Takže je jasné, že to chceli presadiť určité vplyvné skupiny, blízke výrobcom potravín. A cestou lobingu sa im to podarilo presadiť do legislatívnych úloh. Ministerstvo však bolo nečinné, nič nerobilo, kým neprišiel august, keď zrazu minister Jureňa odovzdal do vlády tajný materiál o vzťahoch medzi výrobcami a obchodom.
Samozrejme, my sme ho získali, ale oficiálne sme sa k nemu nemohli vyjadriť. Pritom ten materiál bol jednoznačne polopravdivý a hrubým spôsobom znehodnocoval vzťahy, ktoré boli dovtedy na veľmi slušnej úrovni. Potom sa znovu nič nerobilo, až po mesiaci sa o tom začalo hovoriť, keď vystúpil premiér s tým, že sme na vine zdražovaniu potravín. Predtým o tom nič nehovoril a zrazu to smeruje k niečomu úplne inému. Pritom ten návrh zákona je vágny, gumený a nič nerieši.
Celý ten zákon je zlý
Čo vám v ňom najviac prekáža?
Všetko. Ten zákon je celý zlý sám osebe.
Je odsúdeniahodná samotná myšlienka, že chce niekto pomôcť vašim dodávateľom, ktorí majú pocit, že ich veľké reťazce vykorisťujú?
Nie. Ja som za to, aby sa im pomohlo. Ale iba vtedy, ak to potrebujú a ak tá pomoc smeruje na správne miesto. Spracovávateľom ani nie. Síce viem, že aj farmári majú svoje problémy, ale viem aj to, že dotácie idú často na nesprávne miesto a so špekulatívnym účelom. Samotné dotácie však za zlé nepovažujem, dáva ich celá EÚ. Vláda by teda mohla niečo prijať pre našich poľnohospodárov, možno im zmeniť daňový systém a podobne, ale rozhodne by nemala riešiť problémy pestovateľov a spracovávateľov na náš úkor. Čo my s nimi máme? My od nich len kupujeme a nerobíme voči nim nič neetické.
Vy síce môžete byť presvedčený, že je neetické, ak pýtame peniaze za to, že niekoho tovar umiestnim na regáli vo výške očí a podobne, ale podľa mňa je to normálna obchodná praktika. Tento pohár pred mnou je poloprázdny alebo poloplný? Je to len o uhle pohľadu.
Kto nesie za ceny potravín najväčšiu zodpovednosť? Pestovateľ, respektíve chovateľ, výrobca, alebo obchodník?
Všetci traja a k tomu treba pripočítať štát, ktorý vyberá DPH, pretože tá tvorí skoro pätinu z výslednej ceny. Povedzme si príklad - farmár nadojí mlieko. Predá ho spracovateľovi, teda mliekárni za 10,80. Tá si pridá 7 korún a predá ho nám. My si k tomu pridáme 1,45 koruny, k tomu sa pripočíta DPH a mlieko ide na pult. Cena sa teda tvorí tak, že základný podiel má pestovateľ a spracovateľ. A tak to má byť. Prečo by sme my mali mať stopercentnú maržu? Celkovo by sa to dalo vyjadriť tak, že podiel je 40 : 40 : 20, ale to len veľmi rámcovo, keď nepočítam DPH. Neberte to ako záväzné vyjadrenie, povedal som to len pre orientačnú predstavu vašich čitateľov.
V Európskej komisii to prebehlo inak, ako to tlmočila naša delegácia
Odporuje návrh zákona o obchodných reťazcoch normám EÚ?
S počudovaním som prijal informáciu, že delegácia z Ministerstva hospodárstva bola k tomuto predpisu na konzultácii v Európskej komisii. Vrátili sa späť a povedali, že všetko je v podstate v poriadku a komisia nemá prakticky žiadne výhrady, že ak, tak len drobnosti. My tam však máme svoje kontakty a v skutočnosti to bolo inak. Hneď na druhý deň sme sa s nimi spojili a situácia je iná, pretože to, čo odznelo u nás v médiách, nebola pravda.
Od koho máte tie informácie?
Naše kontakty nám ich priniesli od tých, čo sedeli na druhej strane stola. Samotný hovorca Európskej komisie pre vnútorný trh hovorí, že je otázne, či dochádza naozaj k neprimeranému zaobchádzaniu s podnikateľmi, a že to ešte musia preskúmať. Ďalej tam bolo povedané to, že považujú za neštandardné riešiť tieto veci takto a teraz, keď v komisii aj v Európskom parlamente prebiehajú určité diskusie o tom, či reťazce majú alebo nemajú negatívny vplyv na životné a podnikateľské prostredie, zamestnanosť a podobne. Vyjadrili sa, že je to predčasné, že to predbieha dobu, lebo to nie je otázka dňa.
Takže záver je, že slovenská strana ohľadne rokovaní s Európskou komisiou klamala?
Ťažko povedať, či klamali, lebo...
Informácie od nich a od vás sú rôzne, takže niekto nehovorí pravdu.
Áno, líšia sa, možno len opäť vybrali určitú sumu informácií, a nie všetky, čo tam zazneli. Čiže v zásade klamať nemusia. Navyše komisia ani nemôže dať jasné stanovisko, kým nemá pred sebou hotový zákon. A ja mám informáciu, že údajne tí, ktorí sedeli na druhej strane, ten návrh zákona ani nemali k dispozícii. Inými slovami - slovenskí zástupcovia diskutovali tak, že niečo zacitovali, a protistrana sa vyjadrila bez toho, aby to videla priamo na papieri. Ak je toto pravda, Európska komisia nemala k dispozícii to, čo mala mať. Ale aj tak neverím, že by zmenila svoj názor z roku 2003. Ten zákon bude zrejme protiústavný.
Podáte teda podnet na Ústavný súd?
To by nemalo zmysel. My s tým pôjdeme na Európsku komisiu, pretože Ústavný súd je od nás veľmi ďaleko.
Ústavný súd máme doma, ako môže byť ďalej ako Európska komisia?
Je, lebo komisia posúdila zákon o obchodných reťazcoch za dva mesiace. A Ústavný súd je taký zavalený podaniami, že jeho rozhodnutia prichádzajú po veľmi dlhej dobe. Sú kvalifikované, ale trvá to dlho.
Čiže ak prejde ten zákon, podniknete kroky smerom do zahraničia?
Jednoznačne.
Koordinujete tento postup so všetkými obchodnými reťazcami u nás?
Je to iniciatíva Jednoty, ale celého procesu sa zúčastňujú aj zahraničné reťazce s tým, že my vystupujeme veľmi agilne z toho dôvodu, že sme domáci. Sme tu stosedemdesiat rokov a ten zákon sa nás veľmi týka. Naše stanovisko si osvojil aj Zväz obchodu a cestovného ruchu. A to by neurobil bez súhlasu zahraničných reťazcov.
Nie je to vlastne všetko len o tom, kto z vás má lepší lobing - či vaši dodávatelia alebo vy ako reťazce? Vyhrá ten s lepšími kontaktmi na koalíciu.
(smiech) To vám neviem povedať. Vždy sme boli apolitický systém a so všetkými politikmi sa snažíme mať slušné vzťahy. Rokujeme s ľavicou aj pravicou, so Slovákmi aj s Maďarmi. A musím veľmi neskromne povedať, že sme vo vzťahoch s politikmi veľmi úspešní.
Podľa aktuálneho návrhu zákona to tak nevyzerá.
Iste, máme aj neúspechy. Ale ak ten zákon takto vyjde a bude to definitívne jasné, bude to naozaj náš neúspech. 
Je gumový, vágny a nemerateľný, jeho napĺňanie bude, čuduj sa svete - čo sa potravín týka - kontrolovať úradník z Ministerstva pôdohospodárstva. Ten istý úradník bude možno rozhodovať zároveň o tom, či pôjde tá alebo oná dotácia nejakému pestovateľovi. Teraz nemá dosah na firmy, ktoré neriadi štát, takto ho mať bude.
My v tom vidíme porušenie predpisov, dokonca v predkladacej správe k zákonu sa uvádza, že „nie je štandardné, aby úradníci ministerstva kontrolovali"... Moje nervy, tak niečo nie je štandardné, priznávajú to a ešte to chcú aj zaviesť. To je predsa nonsens. Celý ten zákon je nonsens. Má platiť od júna 2008, pričom dnes sme v štádiu rokovaní s dodávateľmi pre budúci rok. Budeme mať zmluvy platné na celý rok a zrazu príde zákon, ktorý naruší vzťahy, napísané v našich dohodách? Viete, čo to s tými vzťahmi narobí? Podčiarkujem - len čo ten zákon vyjde, budeme ho dodržiavať, ale budeme hľadať spôsoby, aby sme zachovali to, čo bolo doteraz.
Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Martin Katriak v prepise nič nezmenil. Medzititulky: redakcia
Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.
Vo štvrtok si v prílohe TV Oko a na SME.sk prečítajte rozhovor so speváčkou Luciou Bílou.
Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@gmail.com a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.
