sviatky v roku, preto chápem, keď chcú vedieť, ako ich prežívam ja, človek z inej kultúry.

Úprimne povedané, na otázku, ako prežívam sviatok svätého Mikuláša, neviem reagovať vôbec, pretože ten sviatok jednoducho necítim. Kým som totiž pred piatimi rokmi po prvýkrát prišiel do strednej Európy, nevedel som o svätom Mikulášovi vôbec nič. Doteraz si pamätám moju prvú zimu na Slovensku, ako som sa mojej ženy sústavne vypytoval na to, kde sa tu vzal a prečo nie je tučný. Zdalo sa mi, že všetci, ktorí hrajú Mikuláša, sú vysokí a štíhli. Prečo prichádza s darčekmi v noci z piateho na šiesteho decembra, a nie v noci z dvadsiateho štvrtého na dvadsiateho piateho decembra? Prečo si deti na okno kladú vyumývané čižmičky, a nie ponožky? A tiež som sa ženy vypytoval, ako rodičia vysvetľujú deťom rozdiel medzi svätým Mikulášom a Santa Clausom?

Moja žena mala mojich detailných otázok dosť a zdalo sa mi, že mi to ani veľmi nevie vysvetliť, ale to je pochopiteľné. Veď svätý Mikuláš je pre kresťanov pôvodnou inšpiráciou postavy Santa Clausa.

Vianoce oslavujeme v Japonsku podľa amerického vzoru, ale nie je to pre nás prirodzené, skôr čudné. Nie sme totiž ani kresťania, iba jedno percento Japoncov sa hlási ku kresťanstvu. Ľudia sú vlastne iba pobláznení reklamou, cítia tlak Vianoc, míňajú obrovské peniaze, ale vo vnútri nemajú žiaden z tých pocitov, ktoré poznáte a prežívate vy tu.

Šiesteho decembra, na svätého Mikuláša, idú deti na Slovensku obyčajne normálne do školy. Mnohé sladkosti, ktoré im Mikuláš priniesol, si berú so sebou. Na tabuľu vraj nezabudnú napísať: Na svätého Mikuláša neučí sa, neskúša sa, každá päťka odpúšťa sa. Učitelia to často rešpektujú. Spočiatku som celkom dobre nerozumel váhe slov "neskúša sa" v tejto mikulášskej riekanke. Až nedávno mi to vysvetlili. K tomu "neskúša sa" len dodám, že aj keď je štúdium na japonských školách ťažké a učitelia sú prísni, žiakov skúšajú iba písomnou formou, častými testami. Naozaj iba veľmi zriedka niekoho postavia pred tabuľu, aby pred celou triedou odpovedal. Na Slovensku je to údajne každodenná prax. To teda musí byť veľmi ťažké! Bojazliví a hanbliví musia byť pred vyučovaním riadne nervózni. Ale na druhej strane je to aj dobrý tréning suverénneho vystupovania na verejnosti. V každom prípade ma táto informácia veľmi prekvapila.

Už viem, že aj toto je jeden z dôvodov, prečo majú deti radi sviatok svätého Mikuláša.