BRATISLAVA. Už počas 117 dní v tomto roku zaznamenala meracia stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu v Ružomberku prekročenie povolenej dennej hladiny tuhých prašných častíc s priemerom menším ako 10 mikrometrov.
Takzvané PM10 častice sú zákernejšie ako väčšie nečistoty, pretože môžu preniknúť až do pľúcnych komôrok a tam dráždiť. Dokážu sa dostať aj do krvi, kde môžu pôsobiť toxicky.
„Výskum Svetovej zdravotníckej organizácie potvrdil, že v oblastiach so zvýšenou prašnosťou je aj zvýšená úmrtnosť,“ hovorí Jindra Holíková z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Miniatúrne častice prachu sú podľa Jany Jagnešákovej z odboru ochrany ovzdušia a zmeny klímy ministerstva životného prostredia najväčším problémom kvality ovzdušia vo väčšine európskych krajín. „Problémy s nimi nemajú iba severské krajiny, kde sa pre nižšie teploty prach menej víri,“ hovorí.
Veľký vplyv má poloha
U nás hydrometeorologický ústav meria výskyt prašných častíc na 28 miestach, prevažne vo väčších mestách a priemyselných oblastiach. Tolerovanú hranicu 35 dní v roku, počas ktorých môže byť v ovzduší viac prašných častíc, ako je povolená hodnota, už tento rok prekročili aj v Košiciach, Banskej Bystrici, Jelšave, Hnúšti, Bystričanoch, Prievidzi, Martine a Žiline.
Nad sto dní sa však okrem Ružomberka dostala iba obec Veľká Ida, kde sa nachádza skládka košického oceliarskeho závodu U. S. Steel. Vo Veľkej Ide sa tento rok prekročili povolené denné limity dokonca už počas 129 dní, celoročné hodnoty prachu však najhoršie vychádzajú v Ružomberku.
„Sme v uzatvorenej kotline, je tu silný priemysel, veľká doprava, mestom vedú hlavné dopravné ťahy zo severu na juh a zo západu na východ,“ myslí si Michal Matis z referátu ochrany životného prostredia ružomberského mestského úradu.
Geografická poloha má na prašnosť veľký vplyv aj podľa Holíkovej. „Mestá v dolinách majú viac inverzných dní, keď vzduch stojí, a ľudia dýchajú všetko, čo mesto vyprodukuje.“ Poloha je podľa nej aj dôvodom, prečo medzi najprašnejšie mestá nepatrí Bratislava. „Je tu vysoká veternosť a prach sa rozptyľuje.“
Neznečisťuje iba priemysel
Pôvodcom prašnosti však podľa Jagnešákovej nie je iba priemysel, ale najmä výfukové plyny z automobilov, zimné posypy ciest, stavebná činnosť a vykurovanie tuhými palivami.
Krajské úrady životného prostredia preto vypracovali pre jednotlivé regióny programy, ako prašnosti zamedziť. „Dôležité je najmä pravidelné zametanie a polievanie ciest, odstraňovanie zimného posypu, zazelenanie miest, budovanie záchytných parkovísk a cestovanie do centier hromadnou dopravou, plynofikácia autobusov alebo ich nahradenie trolejbusmi a obmedzenie vykurovania tuhými palivami,“ vypočítava Jagnešáková.
Ak v niektorom meste v priebehu roka prašnosť prekročí tridsiatykrát povolenú hranicu, mestá by mali vyzvať obyvateľov, aby obmedzili jazdu autami a vykurovanie uhlím či drevom.
