Anka, Daniela a Maťa sú spolužiačky z kvinty A. osemročného Gymnázia na Pankúchovej ulici v Bratislave. Pred rokom ich matematikárka Soňa Holeczyová, ktorá ináč učí aj informatiku, oslovila, či by sa nedali spolu s ňou na experiment v predmete mediálna výchova. A to ešte netušili, že si preň budú musieť dvakrát v týždni privstať na nultú hodinu. Voliteľný predmet si vybrali pätnásti, nakoniec ho však absolvovali ôsmi.
Anka poctivo priznáva, že na začiatku ani veľmi netušili, o čo pôjde, dokonca si mysleli, že mediálna výchova úzko súvisí s počítačmi. Ich osnovy boli zamerané na multimédiá a médiá a dievčatá hovoria, že z mnohých tém boli príjemne prekvapené. Najviac ich však oslovilo, že sa mohli voľne rozprávať. "To bolo na tom dobré, že sme sa veľa rozprávali, mohli sme si povedať názor na médiá. Každý mal iný názor, nad niektorými som až žasla, ale v dobrom," hovorí Anka.
Čítanie dennej tlače sa medzi dorastajúcimi veľmi nenosí, Anka však hovorí, že si občas ráno noviny pozrie. Dievčatá skôr inklinujú k časopisom, Maťa a Daniela však zdôrazňujú, že mediálna výchova ich naučila neveriť všetkému, čo čítajú, či čo vidia na obrazovke. Mnohé bulvárne články berú s rezervou.
Na vlastnej koži si vyskúšali vyrobiť talkšou a vraj sa im nadmieru vydarila. Riešili v nej, či by škola mala alebo nemala zaviesť kamery na možnú šikanu. "Museli sme argumentovať pre aj proti, bola to dobrá debata. Nikomu sa nechcelo skončiť," spomína Daniela. Pobavili sa aj na reklamných šotoch, cez jeden spropagovali knižku matematiky svojej vyučujúcej, ktorá práve mala vyjsť.
Daniela hovorí, že ju mediálna výchova dosť ovplyvnila a celkom vážne začala uvažovať, že by ju v budúcnosti mohla aj študovať, lebo by ju bavila. Až sa mediálna výchova o rok stane voliteľným predmetom, dievčatá by neváhali opäť si ju vybrať.
Autor: or