GABRIELA CHMELKOVÁ, Cirkevné gymnázium Tisovec:
Z predmetu spoločenská výchova, ktorý učím prvý rok, som mala zo začiatku obavy. Vyplývali z toho, že som si nebola istá, či študentov zaujme. Teraz po treťom mesiaci výučby vidím, že sú to pre nich veľmi potrebné a zaujímavé veci.
Často prichádzajú s otázkami a nápadmi týkajúcimi sa etikety a spoločenského styku. Sú témy, v ktorých dominujú chlapci, napríklad obliekanie mužov, tanec, verejný prejav. Dievčatá viac zaujíma móda, imidž, spoločenské podujatia. Na hodinách pracujú väčšinou samostatne, diskutujú, napodobňujú situácie, vypracúvajú projekty, z niektorých okruhov písali testy a dopadli veľmi dobre.
Predmet je známkovaný, ale hodnotím skôr ich samostatnosť, kreativitu a projekty.
Práca je to dosť náročná na prípravu, ale odmenou je vynikajúca atmosféra na vyučovaní a viditeľný posun v správaní študentov medzi sebou aj v spoločnosti.
Dôkazom boli nedávne stužkové slávnosti, ktoré študenti organizovali. Po spoločenskej a organizačnej stránke sa na nich už odrazil vplyv nového predmetu spoločenská výchova.
Pri zasadacom poriadku sa riadili protokolom a dali si záležať na detailoch. Žiaci sa prejavili ako pozorní hostitelia.
Ako sa učil experimentálny
predmet mediálna výchova
Stačila by
hodina týždenne
SOŇA HOLÉCZYOVÁ,
Gymnázium
Pankúchová, Bratislava:
K predmetu mediálna výchova ako učiteľka matematiky a informatiky som sa dostala najprv ako sprostredkovateľ aktivity študentov docentky Hradiskej z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Tí mali nápad, aby vysokoškoláci viedli v našej škole krúžok mediálnej výchovy. Krúžok sa nekonal, lebo školský rok už bol rozbehnutý. Namiesto toho naše gymnázium dostalo ponuku Štátneho pedagogického ústavu, podieľať sa na experimentálnom vyučovaní nového predmetu mediálna výchova. Oslovili aj mňa, či by som nebola ochotná učiť ho. Bola to pre mňa výzva - a tak som sa na to dala. Bola to úplne iná robota ako na hodinách matematiky a zvýšila som si tým svoju kvalifikáciu.
Po mojich skúsenostiach má výučba mediálnej výchovy určite opodstatnenie, zaujala deti v triedach prímy aj kvarty. Len sa mi zdá, že predmet by bol prospešný v akomkoľvek, aj menšom rozsahu. Učiť ho štyri roky po dve hodiny týždenne je veľa. Pre mladších žiakov by to bol dobrý návod, ako selektovať ponúkané programy, ako nepozerať všetko čo zapnú, aby sa naučili vyhľadávať veci, ktoré ich zaujímajú, ako rozoznať hodnotu informácií. V podstate ide o to, aby sa žiaci oboznámili s jednotlivými médiami, akým spôsobom informujú, ako fungujú, čo sa kde dá nájsť, ako čítať noviny a časopisy, aké druhy médií existujú, ako ich ovplyvňujú čo obnášajú. Som za to, aby sa mediálna výchova zaradila ako nový, moderný predmet do vyučovania.
Priveľa teórie
DARINA ŠUĽANOVÁ, Základná škola Žitavská, Bratislava:
Z výučby mediálnej výchovy som neskôr nebola až tak veľmi nadšená ako na začiatku. Tešila som sa na ňu, ale nebolo to ono. My učiteľky sme boli hodené do vody a išlo o to, ktorá bude ako dobre plávať.
Učila som mediálnu výchovu piatakov. Mali sme sa zaoberať televíziami. V osnovách však bolo priveľa teórie a bola postavená vysoko, deti to nebavilo, niektoré pojmy sa síce naučili, ale rýchlo zabúdali. Dvojhodinovka bola pre ne dlhá, ich pozornosť po prvej hodine ochabovala. Niektoré požiadavky, ako napríklad aby deti ovplyvnili rodičov, ktoré televízne stanice pozerajú, sa mi zdali premrštené.
