BRATISLAVA. Ak má človek v okrese Krupina bolesti zuba v noci, cez víkend alebo na sviatok, na zubnú pohotovosť musí cestovať aj viac ako 50 kilometrov. Aj keď takúto vzdialenosť precestuje, môže sa stať, že pohotovosť nebude otvorená. Zubná pohotovosť funguje v dňoch pracovného pokoja len predpoludním.
Problémom nie sú len zubári, ale aj ambulancie pre deti a dorast. Napríklad v okrese Kysucké Nové Mesto chýba lekárska služba prvej pomoci pre deti a dorast.
Sťažnosti neevidujú
Nízky počet a dostupnosť takzvaných lekárskych služieb prvej pomoci je problémom vo všetkých samosprávnych krajoch. Župy sa bránia tvrdením, že súčasný počet je dostatočný.
„V stomatologických pohotovostných službách sme museli znížiť počet ordinačných hodín, pretože obyvatelia prejavujú menší záujem,“ povedala Zuzana Muchová zo Žilinského samosprávneho kraja. Dodáva, že v tomto roku nezaregistrovali žiadnu sťažnosť na výkon pohotovostných služieb. Sťažnosť neeviduje ani košická župa.
Hovorkyňa trenčianskej župy Vlasta Henčelová tvrdí, že možnosti krajov ovplyvniť počet lekárskych služieb sú obmedzené. „Poskytovanie služieb financujú zdravotné poisťovne a nie samosprávne kraje,“ povedala Henčelová.
Zdravotné poisťovne naopak tvrdia, že ony počet pohotovostí v krajoch nemôžu ovplyvniť. Právomoc určovať počet pohotovostných služieb má podľa hovorkyne Unionu Niny Zelníkovej len samosprávny kraj.
Podľa prezidenta Slovenskej lekárskej komory Milana Dragulu by problém mohli vyriešiť práve poisťovne „slušnejšími platbami“. Zástupcovia žúp za problém považujú aj nízky počet lekárov v menších okresných mestách. Podľa hovorkyne ministerstva zdravotníctva Silvie Balázsikovej nie je potrebné riešiť tento problém zmenou legislatívy, keďže župy môžu vydať povolenie každému poskytovateľovi, ktorý o to požiada a spĺňa podmienky.
Riešenie cez minimálnu sieť
Problém by sa podľa Petra Pažitného z Health Policy Institute mohol riešiť cez minimálnu sieť, ktorá by určila, koľko lekárskych služieb prvej pomoci musí v danom regióne byť.
Podľa prepočtov HPI by to mal byť jeden všeobecný lekár pre dospelých na 50-tisíc poistencov, jeden všeobecný lekár pre deti a dorast na 100-tisíc poistencov a jeden stomatológ na 100-tisíc poistencov. Znamenalo by to napríklad, že v Bratislave by namiesto jednej zubnej ambulancie malo fungovať päť stomatológov. Zodpovednosť by tak podľa Pažitného bola na poisťovniach. Tie by museli uzatvoriť príslušný počet zmlúv v danom regióne.
Minimálna sieť lekárskych služieb prvej pomoci by mala podľa Pažitného spĺňať aj podmienku dostupnosti. Pre 95 percent obyvateľov každého okresu by mal byť lekár dostupný do 30 minút. „Je to reálny problém, ktorý by mala vláda riešiť a nie míňať energiu na iné, nesplniteľné návrhy,“ povedal Pažitný.
