Jednou z mála režisérskych skúseností bola v minulosti pre herca Borisa Farkaša práve spomínaná hra uznávaného českého dramatika a režiséra Ladislava Smočka, zakladateľa Činoherného klubu v Prahe, ktorý sa popri Václavovi Havlovi a Pavlovi Kohoutovi považuje za najviac uvádzaného českého dramatika vo svete.
Voľný čas v štrajku
Práve pražský „činoherák“ bolo prvé divadlo, ktoré Boris Farkaš ešte ako mladý študent navštívil. Tu videl Čudné popoludnie Dr. Zvonka Burkeho prvý raz. „Bolo to pre mňa čosi úchvatné, vidieť Hrzána, Hálka, Divíškovú či Landovského hrať naživo. Ten zážitok sa mi navždy vryl do mozgu,“ spomína herec. Keď potom Vlado Černý prišiel v roku 1989 s návrhom, aby Boris Farkaš túto hru režíroval, neváhal ani napriek tomu, že s réžiou skúsenosti nemal.
„Bolo to veľmi dávno, divadlá vtedy nehrali, lebo sa štrajkovalo, a herci chodievali na výjazdy medzi ľudí,“ spomína. „Rozhodli sme sa, že voľný čas využijeme na skúšanie a keď sa doba zlomí, budeme mať pripravený nový kus.“ Do hry o pseudovedcovi Zvonkovi Burkovi obsadil Mariána Zednikoviča, Vlada Černého, Zoru Kolínsku, Jarku Koleničovú a napokon aj seba. Vznikala vo vtedajšom Klube českej kultúry na Vazovovej ulici a s úspechom ju uviedli na Novej scéne.
Borisa Farkaša po rokoch opäť vrátili do hry mladí herci z Astorky. Z niekoľkých ponúknutých hier im padla do oka opäť práve tá Smočkova.
„Potešilo ma, že aj naši chalani našli v tomto texte niečo mimoriadne. Čosi v tom prepojení mňa a Činoherného klubu stále funguje. Aj moja dcéra mala to šťastie účinkovať v ňom, dokonca od pána Smočka dostala aj záskok za hlavnú ženskú úlohu,“ hovorí.
Za skrachované existencie
Úloha režiséra je ťažšia ako tá na javisku. Farkaš tvrdí, že človek môže hrať akúkoľvek veľkú postavu, zodpovednosť berie vždy len za seba. „Pri réžii zodpovedám za všetky zložky,“ vysvetľuje divadelník, odchovaný tvrdou spoluprácou s Vladimírom Strniskom. „Okrem toho od hercov vyžadujem trochu aj to, čo by som do ich postáv vložil ja. Niekedy je to komplikované, keďže ide o úplne iný systém práce.“
Smutnosmiešna komédia o outsideroch spoločnosti z roku 1967 znie podľa Farkaša stále mimoriadne súčasne. Je jednou z jeho srdcoviek, oceňuje v nej ľudskosť. „Zvonko Burke je skrachovaná existencia, človek, ktorý možno študoval, ale nakoniec z neho nič nebolo. Ľudia z jeho okolia ho však obdivujú a hovoria mu doktor,“ vraví o hlavnom hrdinovi.
¶Dnešok zo secondhandu
Burke žije ako podnájomník v kutici, v akomsi polopivničnom priestore či v kočikárni u dvoch žien, matky a mierne zaostalej dcéry, ktorej treba nájsť ženícha. Nechýba vražda ani zápletka, ktorá vyvolá konflikt.
„Aby sa nám lepšie pracovalo, každej postave vymýšľame životopis. Kto to je, odkiaľ prišiel, kto sú jeho rodičia,“ hovorí Boris Farkaš. „Predstavíme si napríklad, že dej sa odohráva v Bratislave, máme presne aj ulicu, kde by mohol ten dom stáť. Aj prezradím – je to blízko železničnej stanice.“
Autor scény František Lipták dolaďoval scénu do poslednej chvíle, aby obdobie šesťdesiatych rokov čo najlepšie zosúčasnil. Podobne pracovala i kostymérka Katka Hollá, ktorá sa pri výbere kostýmov riadila aj finančnými možnosťami a inšpirovala sa hlavne v pražských secondhandoch. „Podonášala toľko kostýmov, že by sme mohli obliecť aj operetu,“ vraví Boris Farkaš.
Pod jeho režisérskym vedením sa v úlohe Burkeho predstaví Marián Miezga, dcéru Svetlanu si zahrá Szidi Tobias v alternácii so Zuzanou Konečnou, domácu pani Útechovú stvárni Lukáš Latinák, utiahnutého Tichého Juraj Kemka a kŕmičom šeliem, Čechoslovákom Václavom Václavom bude Róbert Jakab.
