BRATISLAVA. Keď sme pred pár rokmi navštívili herca, režiséra a pedagóga Pavla Mikulíka doma, v bratislavskom penzióne Leberfinger, bol už sedem rokov na vozíčku. „Viem, ale neviem povedať,“ hovoril, keď chcel vysloviť, čo cíti. Rodák z Prešova včera vo v
Po mozgovej porážke sa nemohol aktívne zúčastňovať na divadelnom živote. Ešte v roku 2000 sa však vrátil na javisko v hre Simona Graya Na konci hry. Hrával od detstva a patril k najobsadzovanejším hercom v divadlách, rozhlase i televízii.
