Skúsenosť s členmi UKIP, ktorá má jediný cieľ, odchod Británie z únie, velí neveriť všetkým ich tvrdeniam.
Takže, hnaný vlastnou zvedavosťou začnete pátrať. Pozriete sa preto do návrhu komisie, ale žiadny povel verejne odkryť perinu vo vašej spálni nenájdete.
Vrátite sa teda k pôvodnému zdroju. „Keď v dotazníku žena zaškrtne, že nemá deti a žije už v úradne vedenom partnerstve, tak prizná, že je lesbička a koľko mala partneriek. A čo je Bruselu do toho?“, povie hovorca.
Vysvetlenie znie logicky. Ako to už však býva, rozlúštenie je v zdanlivo nepodstatných detailoch. Inkriminovaná časť dotazníka sa snaží zistiť, koľko detí sa rodí vydatým ženám a koľko nezosobášeným párom. Anglická verzia tu používa termín consensual union: teda heterosexuálne i homosexulálne dvojice. Štatistici, ktorí spísali zoznam otázok, však pripojili upozornenie: že pod pojmom „nezosobášený zväzok“ sa pre potreby dotazníka myslia len úradne vedené heterosexuálne páry.
Polovica tvrdení UKIP tak bola vyvrátená. Strana zvíťazila len s argumentom, že na sledovanie pôrodnosti nie je potrebné, aby ženy museli vymenovať dlhodobejších partnerov. Výbor uznal, že ide o zásah do súkromnia a kolónku z dotazníka vyškrtol.
A takto vznikajú euromýty, príbehy o tom, že únia zakázala zakrivené banány a nariadila šírku záchodových dosiek: chce to trochu pravdy, veľa manipulácie, trochu fantázie a mýtus je na svete.
